08. 07. 2021 13:40 , článok bol aktualizovaný 08. 07. 2021 16:37 | BRATISLAVA/Katarína Kiššová

Parlament chcel už v júni zmeniť ústavu v prospech referenda. Z koalície hlasovali za len dvaja

Poslanci môžu o ďalšom návrhu hlasovať o pol roka. Opozícia chystá novú petíciu.

Ilustračná snímka.
Ilustračná snímka. Foto: TASR

Rozhodnutie Ústavného súdu, podľa ktorého by referendum o predčasných voľbách bolo v rozpore s ústavou, vyvolalo búrlivé reakcie. Opozičné strany Hlas, Smer aj mimoparlamentné SNS a Republika hovoria o pošliapaní občianskych práv. K týmto názorom sa pridali aj Igor Matovič a Boris Kollár.

Eduard Heger z toho istého hnutia ako Matovič však zvolil úplne iný slovník. Uvítal, že Ústavný súd stanovil hranice v tejto otázke a referendum považuje len za prejav strachu opozičných politikov z očisty Slovenska.

Prezidentka Zuzana Čaputová navrhla poslancom, aby prijali novelu Ústavy, podľa ktorej by takéto referendum bolo možné, ona by ho vypísala a mohlo by sa konať. Otázne teraz je, či za novelu ústavy zahlasujú aj koaliční poslanci, ktorí hovoria o priamej demokracii, no ohrozujú tak svoje vládnutie.

Strana Za ľudí otvorene oznámila, že za takú novelu nebudú hlasovať. Podľa podpredsedu strany Juraja Šeligu by to znamenalo, že opozícia by nerobila nič iné, iba referendá o predčasných voľbách. „Bola by to nesystémová a populistická novela ústavy,“ povedal poslanec.

Naopak, predseda parlamentu Boris Kollár oznámil, že dá návrh, aby o zmene rokoval parlament už na júlovej schôdzi. Chce, aby sa referendum mohlo konať ešte v septembri.

Úrad vlády oznámil, že o Kollárovom návrhu bude rokovať koaličná rada.

Jeden podobný návrh už parlament neschválil

S najväčšou pravdepodobnosťou by sa referendum v septembri nestihlo konať. Poslanec Ondrej Dostál uviedol, že parlament na júnovej schôdzi rokoval o návrhu poslanca Tomáša Tarabu (nezaradený) o zmene ústavy, ktorou sa mala v ústave zakotviť možnosť konania referenda o predčasných voľbách. Parlament návrh neprijal. Najbližšie môže parlament o tej istej veci rokovať o pol roka, teda až 29. decembra.

Proti tomuto návrhu hlasovala väčšina koaličných poslancov. Za hlasovali z koalície len Martin Čepček (OĽaNO) a Romana Tabák (OĽaNO). S návrhom súhlasili len opoziční poslanci.

Navyše, nové referundum by sa už nemohlo opierať o vyzbierané podpisy. Ak parlament neprijme novelu, predseda Smeru Robert Fico vyhlásil, že pôjdu do ďalšej petičnej akcie. Predpokladá, že podpisy vyzbierajú ešte rýchlejšie ako prvýkrát, pretože v súčasnosti už nie je núdzový stav a môžu organizovať podujatia, na ktorých by jednoduchšie zbierali podpisy.

Ďalší spor v koalícii a vnútri OĽaNO

Rozhodnutie Ústavného súdu však môže vyvolať ďalší koaličný konflikt. Rozpor môže nastať aj v najsilnejšej koaličnej strane OĽaNO. Politologička Viera Žúborová poukazuje na výrazné rozdiely medzi Eduardom Hegerom a jeho predchodcom Igorom Matovičom. Heger podľa nej volí jazyk, ktorý je hodný premiéra.

„Podporil nielen rozhodnutie Ústavného súdu a rešpektuje rozhodnutie prezidentky, ale zároveň sa postavil aj za právny štát. Premiér má ochraňovať inštitúcie právneho štátu, ktoré držia spoločnosť pokope. Akonáhle začnete negovať rozhodnutie inštitúcie, bežní ľudia sa začnú pýtať, na čo sú nám tieto inštitúcie, keď ich kritizujú aj tí, ktorých sme volili,“ hovorí politologička.

Naopak, Igor Matovič sa nespráva ako koaličný politik ani ako štátnik. Podľa Žúborovej robí opozičnú a deštruktívnu politiku.

„Igor Matovič spôsobom, akým vníma politiku a ako ju vykonáva, nie je vhodný pre jeho stranu, koalíciu, ale ani pre zdravie politického systému. On podkopáva všetko, čo sa tu budovalo 30 rokov. Isté postupy, zvyky, ako komunikujeme k verejnosti, spôsob, akým volíme slová. Nič z toho neplatí,“ dodáva.

Ako sa zachová klub OĽaNO pri hlasovaní o novelizácii ústavy si politologička netrúfa odhadnúť. Je možné, že v tejto otázke budú rozdelení aj samotní poslanci Obyčajných. Rozdelená bude zrejme aj koalícia.

„Keď si pozriete posledné mesiace, tak sa vám naskytne pohľad, ktorý nie je bežný v štandardných krajinách. Súčasná koalícia drží pokope len preto, lebo si na piedestál postavila Eduarda Hegera, ktorý je schopný udržať krajinu v určitých normálnych bariérach, ale zároveň, každý jeden z lídrov si robí svoje a koalícia ide ďalej. Ako keby sa moc rozdelila medzi štyri skupiny ľudí, ktoré si robia, čo chcú. Trpí tým systém, lebo ľudia tomu začínajú nedôverovať,“ vysvetľuje Žúborová.

Ak by sa predsa podarilo zorganizovať referendum o predčasných voľbách v súlade s ústavou, je ťažké odhadnúť, či by bolo úspešné. V jeho neprospech hrá dlhodobý nezáujem ľudí zúčastňovať sa referend. Na Slovensku sme mali doposiaľ úspešné len jediné - o vstupe krajiny do Európskej únie.

Na druhej strane, súčasná vláda požíva mimoriadne slabú dôveryhodnosť ľudí a ich hnev môže ešte narastať. Žúborová pripomína, že nás určite čaká tretia vlna pandémie, krajina je slabo zaočkovaná a to môže vyvolať ďalšiu silnú krízu sprevádzanú negatívnymi emóciami voči vláde. To by ľudí motivovalo zúčastniť sa referenda, ktoré by mohlo viesť k predčasným voľbám.


VIAC Z Domáce