18. 07. 2021 07:00 | BRATISLAVA/Katarína Kiššová

Pôrodníčka: Ambulantný pôrod je bezpečný. Slovenskí pôrodníci sa neriadia najnovšími poznatkami

Odišla do Švédska, pretože hľadala iný prístup k pôrodom, pacientkam aj interrupciám.

Denisa Marcišová.
Denisa Marcišová. Foto: Archív D.M.

Denisa Marcišová je gynekologička a pôrodníčka, ktorá po vyhorení zo slovenského zdravotníctva odišla do Švédska. V rozhovore hovorí, že hlavným rozdielom medzi gynekológiou na Slovensku a vo Švédsku je v tom, že u nás robí lekár takmer všetko. Vo Švédsku robia rutinné odbery a predpôrodné vyšetrenia zdravotné sestry a pôrodné asistentky. Lekári tak majú viac času na choré a rizikové pacientky.

Zo Slovenska odišla aj preto, pretože sa jej nepáči, ako sa vyvíja diskusia okolo sprísnenia interrupcií. „Politici, ktorí majú toto ako agendu, nerobia nič iné a nejde im o pomoc ženám. Pokiaľ by sme skutočne chceli obmedzovať počet interrupcií, tak potrebujeme sexuálnu výchovu, dostupnú antikoncepciu, ktorú by aspoň sčasti hradil štát a osvetu," myslí si lekárka.

V rozhovore sa dočítate aj
Aké sú rozdiely medzi slovenským a švédskym zdravotníctvom
Či naši pôrodníci postupujú v súlade s najnovšími poznatkami
V akom stave je slovenské pôrodníctvo
Prečo je proti sprísňovaniu interrupcií a či je táto téma diskutovaná aj vo Švédsku
Či sú bezpečné ambulantné a domáce pôrody
Ako zasiahla pandémia koronavírusu pôrodníctvo
Či sociálne siete pomáhajú v osvete

Prečo ste sa rozhodli odísť do Švédska?

Bolo to z viacerých dôvodov. Nevyhovovala mi kultúra, ktorá na Slovensku je vrátane hnutia proti ženským právam, ktoré sa stále snaží obmedziť interrupcie. Zároveň som potrebovala rásť profesionálne aj osobnostne a na Slovensku som na to nevidela priestor.

Takže rozumiete slovenským zdravotníkom, ktorí odchádzajú do zahraničia?

Áno. Je to o prístupe. V slovenskom zdravotníctve je systém ako v armáde. Ľudia majú svoje „hodnosti" a podľa toho sa funguje, ale neplatí automaticky, že čím starší doktor tým aj rozumnejší, nielen ako doktor, ale celkovo ako človek. Nemala som pocit, že sa môžem profesionálne posúvať a ešte som aj vyhorela. Prešla som celým tým procesom. Bola som v takom stave, že som fyzicky nemohla ísť do roboty. Zachytila som to ešte predtým, než som sa úplne zbláznila. Potrebovala som od toho pauzu.

Prispel k vášmu vyhoreniu aj stav slovenského zdravotníctva?

Určite. Vo Švédsku je zodpovednosť na systéme. Na Slovensku je zodpovednosť hodená na jednotlivca. Na Slovensku to boli moje pacientky, za ktoré som bola primárne zodpovedná ja a vo Švédsku to boli naše pacientky, za ktoré je zodpovedný celý systém.

Aké sú hlavné rozdiely v lekárskej praxi na Slovensku a vo Švédsku?

Najväčší rozdiel je ten, že na Slovensku robí doktor všetko. Gynekológ vyšetruje aj fyziologické, teda zdravé pacientky. Robí im skríningy, napríklad odber cytológie alebo predpôrodné vyšetrenia. Lenže lekár sa má starať o chorých ľudí. Vo Švédsku je to tak, že o zdravé ženy sa starajú sestry a pôrodné asistentky. Pokiaľ nájdu niečo, čo potrebuje pozornosť lekára, pošlú ju ďalej k nám. Prvú triáž nerobí lekár a to ušetrí veľmi veľa času.

Necítia sa pacienti lepšie, keď ich vyšetrí lekár? Dôverovali by ženy zdravotným sestrám a pôrodným asistentkám pri vyšetreniach?

Závisí to od nastavení systému. Tu sa nad tým nikto nezastaví, ale stáva sa, že sem príde tehotná žena zo zahraničia a je šokovaná, že nejde k lekárovi, ale vyšetrí ju pôrodná asistentka. Každý jej tu vysvetlí, že sestry aj asistentky sú dostatočne vzdelané a kompetentné robiť tieto vyšetrenia a ak by narazili na niečo, s čím si nevedia dať rady, tak ju pošlú k lekárovi. Samozrejme, nehovorím, že tento systém je najlepší pre všetkých, ale je lepší pre mňa ako lekárku. Mám čas venovať sa chorým ľuďom.

Takže obyčajný cytologický odber urobí sestra a ak vyšetrenie odhalí nejaký problém, ženu vyšetrí lekár.

Áno, presne tak. Samotný odber nie je žiadna veda. Zobrať odber z krčka maternice môže aj sestra alebo pôrodná asistentka.

Držia sa podľa vás slovenskí pôrodníci najnovších medicínskych poznatkov?

Nie. Za mojich čias sme nemali ani smernice, ako má čo prebiehať. V Česku sú a sú aj verejne dostupné. Takže už len keď porovnám Česko a Slovensko, tak je to veľký rozdiel. Na Slovensku sa skôr robí „zvyková medicína", lebo takto sme to vždy robili. Málokto sa však zamýšľa nad tým, prečo sa to tak robí, či to má nejaký dôkaz, či to funguje, alebo ako sa to robí inde. Nájdu sa aj progresívni pôrodníci a aj ja som pracovala na pracovisku, kde sme sledovali najnovšie trendy aspoň do istého štádia, ale mnohokrát som sa stretla s absolútnymi nezmyslami slovenskej zvykovej medicíny.

Napríklad?

Že nástrih je na ochranu hrádze. Už x rokov to neplatí, ale stále sa nájde veľa gynekológov, ktorí budú tvrdiť, že to tak je.

V niektorých medicínskych odboroch je normálne sledovať najnovšie trendy. Onkológ by si asi nedovolil ignorovať najnovšiu metódu liečby rakoviny. Prečo sme spiatočnícki práve v gynekológii a pôrodníctve?

Nie som si celkom istá, ako je to s inými špecializáciami a nedala by som za to ruku do ohňa, že v iných špecializáciách to funguje tak, ako má. Nepovedala by som, že medicína na Slovensku funguje perfektne a len pôrodníctvo nie. Je to o celom systéme, ale nevidím do iných špecializácií. Neviem, ako sa má operovať zlomenina stehennej kosti, lebo to nie je môj odbor, takže neviem povedať, či sa lekári držia najnovších poznatkov. Čo sa týka pôrodov, je veľmi ťažké pre lekárov, ktorí žijú v tom, že majú pravdu, dozvedieť sa niečo nové, čo zmení ich spôsob práce. Oni si celé roky myslia, že to robia dobre, ale pritom sa mýlia. To je napríklad nástrih hrádze. Nemyslím si, že lekár chce žene ublížiť pri pôrode, to vôbec nie je o tom. Všetci zdravotníci chcú všetko len to najlepšie pre pacienta, ale veria mnohým veciam, ktoré v minulosti platili, ale už neplatia. Žijú v tom, že veda a medicína je nemenná a existuje iba jedna absolútna pravda. Typickým príkladom je okamžité vyšetrenie a váženie dieťaťa po pôrode. Máme silné dôkazy ohľadom skin to skin a bondingu, no napriek tomu sa to na Slovensku štandardne nerobí a nepodporuje.

Čo je najväčší problém v pôrodníctve na Slovensku?

Myslím si, že to nie je len problém pôrodníctva, ale aj celej medicíny na Slovensku a možno celej spoločnosti, že nemáme voči sebe rešpekt. Ja keď mám rešpekt voči inému človeku a je jedno, či je to kolega alebo pacient, neurobím nič proti jeho vôli. Druhá vec je tá, že nie je tlak na lekárov, aby sa vzdelávali. Oficiálne musia zbierať kredity, ale ísť na kongres ešte neznamená, že sa na prednáškach aj sedí. Videla som to na kongresoch, že nie každý sa poctivo vzdeláva a mnohí to berú ako spoločenskú udalosť.

Takže oni sa zúčastnia na kongrese, ale už nikto ďalej nezisťuje, či si odtiaľ aj odniesli nové poznatky a či ich aj vo svojej práci využívajú.

Presne tak.

Na Slovensku sa pôrodom počas pandémie koronavírusu venovali verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová aj mimovládna organizácia Občan, demokracia a zodpovednosť. Z ich prieskumov vyplynulo, že rodiacim ženám boli častejšie upierané práva počas pandémie ako pred ňou. Napríklad, nemohli mať pri pôrode sprevádzajúcu osobu a dokonca boli aj prípady, že žena nedostala epidurálnu anestéziu. Dotkla sa pandémia pôrodníctva aj vo Švédsku?

Áno, určite. Tiež sme mali zavedené reštrikčné opatrenia. Predtým mohla mať žena pri pôrode dve sprevádzajúce osoby, počas pandémie mohla mať len jednu osobu. Zároveň táto osoba mala zakázané odchádzať z nemocnice počas celej doby hospitalizácie. Nemohla si odísť ani po jedlo. Vyriešili sme to tak, že klinika dávala jedlo aj sprevádzajúcim osobám. Na ambulanciách boli tiež zakázané sprevádzajúce osoby. Tehotné ženy mohli chodiť na vyšetrenia a ultrazvuk len samy.

Dá sa teda zabezpečiť bezpečný pôrod so sprevádzajúcou osobou aj počas pandémie?

Samozrejme. Ja si opäť myslím, že to na Slovensku neurobili preto, lebo niekto chcel byť k ženám zlý. Tí, čo o tom rozhodli, mali dobré úmysly, ale je fajn pozrieť sa, ako sa to robí inde a načítať si odporúčania a až potom urobiť rozhodnutie. Veľa ľudí robí rýchle rozhodnutia, ale nie vždy je to dobré. Sprevádzajúca osoba pri pôrode nie je návšteva. Väčšinou je to otec alebo iný člen rodiny. Naším pacientom je celý pár a ich dieťa. Takto by sme to mali brať. Ak by sme sa na to pozerali tak, že celá rodina je náš pacient, nenapadlo by nám, že partner nemôže byť pri pôrode.

V zahraničí sú bežné ambulantné pôrody, keď žena ide domov pár hodín po pôrode. Je to bezpečné?

Áno, máme to aj vo Švédsku. Avšak, nie je to bezpečné pre každú ženu. Je potrebné posúdiť, ako prebehol pôrod, či nenastali komplikácie, treba vyšetriť dieťa pred odchodom a, samozrejme, dôležitý je aj stav matky. Ak mala diagnostikovanú preeklampsiu (ochorenie ciev placenty, pozn. red.), tak nemôže ísť domov. Pre väčšinu žien, ktoré sú zdravé a ktoré to tak chcú, je ambulantný pôrod vhodný. Dôležité je však zabezpečiť sledovanie po pôrode. U nás to majú na starosti pôrodné asistentky. Ak si nie sú plne isté, tak sa ma ako lekárky opýtajú na môj názor, či môže matka s dieťaťom odísť domov a konzultujú to aj s pediatrom. Ak môžu, tak zvyčajne na druhý deň prídu na kontrolu s bábätkom. Väčšinou sa pre tento ambulantný pôrod rozhodnú viacnásobné matky, ktoré už nepotrebujú podporu dojčenia.

Lekári na Slovensku argumentujú, že žena potrebuje byť niekoľko dní v pôrodnici, aby ju aj dieťa mohli sledovať a okamžite jej poskytnúť pomoc, keď sa vyskytnú problémy. Deti mávajú často novorodeneckú žltačku, takže ho môžu hneď liečiť. Ženy potrebujú pomôcť s dojčením. Dá sa teda ambulantný pôrod urobiť bezpečne a vyhnúť sa problémom?

Áno, samozrejme. Bolo by to aj lacnejšie, lebo pobyt v nemocnici je drahý. Všetky ostatné veci sa dajú riešiť ambulantne. Stáva sa, že dieťa dostane žltačku a treba ho naspäť hospitalizovať, ale v takom prípade môže v nemocnici s dieťaťom ostať aj matka. To nie je žiaden problém.

Kontroverznou témou sú domáce pôrody. Vy ich odporúčate?

Nikdy nikomu by som ich neodporúčala. Väčšina pôrodov ide dobre, ale nikdy nevieme vopred povedať, či náhodou nenastane komplikácia. Ani ja osobe ako lekárka by som nešla asistovať k plánovanému domácemu pôrodu. Na druhej strane chápem ženy, prečo sa tak rozhodnú. Musíme riešiť, prečo ženy chcú domáci pôrod. Veľa tých žien nedôveruje systému a nechcú ísť do nemocnice. Mali by sme sa pozrieť do vlastných radov a nehovoriť, že tie ženy sú nezodpovedné a neuvedomujú si riziko, ale urobiť všetko preto, aby ženy chceli rodiť v nemocniciach.

Ako vnímate celú debatu o sprísňovaní interrupcií na Slovensku?

Politici, ktorí majú toto ako agendu, nerobia nič iné a nejde im o pomoc ženám. Pokiaľ by sme skutočne chceli obmedzovať počet interrupcií, tak potrebujeme sexuálnu výchovu, dostupnú antikoncepciu, ktorú by aspoň sčasti hradil štát a osvetu. Ak chceme pomáhať ženám, musíme zaviesť čo najšetrnejší spôsob interrupcie a tou je tabletková forma. Ženy by sme tým nevystavovali zbytočným operáciám, a to sa netýka len interrupcií, ale prípadov, keď má žena spontánny potrat. Druhá vec je tá, že v našej časti Európy v Poľsku, v Maďarsku a, žiaľ, aj na Slovensku vidíme znaky diktatúry. Každá diktatúra začína obmedzovaním práv a slobôd ľudí, či už ide o menšiny alebo ženy. Pokiaľ to človek nestopne hneď na začiatku, môže to dopadnúť veľmi zle. Pokiaľ interrupcie nebudú dostupné, ženy si väčšinou nájdu cestu a vznikne tu čierny trh. Robiť kyretáž niekde v pivnici bez anestézie spôsobí, že mnoho žien zomrie na sepsu alebo na vykrvácanie. Je tu ešte ďalší aspekt, a to, keď žena čaká dieťa s postihnutím. Môže sa rozhodnúť, či si dieťa ponechá alebo ukončí tehotenstvo. Ak by túto možnosť ženy nemali, nebude to dobré pre zdravotný systém, pretože by bol zrazu zahltený deťmi napríklad s trizómiou 13. chromozómu, ktoré nemajú šancu na normálny život. To by tiež spôsobilo nárast psychických chorôb matiek týchto detí, ktoré by boli donútené donosiť dieťa, ktoré nechceli.

Objaví sa niekedy takáto debata aj vo Švédsku?

Nie. Tu to majú ľudia jasné. Interrupcia je ľudské právo, pretože žena má právo rozhodovať o vlastnom tele. Pred niekoľkými rokmi tu bola debata o výhrade vo svedomí, pretože tu je zakázaná. Výhrada vo svedomí pri interrupciách sa tu považuje za odmietnutie vyšetriť pacientku. Je to veľmi závažné obvinenie. Bol tu prípad, keď pôrodná asistentka odmietala robiť interrupcie, vyhodili ju z práce, pretože zamestnávateľ má na to právo a venovali sa tomu aj medzinárodné inštitúcie. Nakoniec to dopadlo tak, že dali za pravdu Švédsku v tom, že zdravotník si nemôže vyberať, čo bude alebo nebude robiť. Keď to robiť nechce, nech ide robiť iný odbor.

Čítajte tiež: Podstúpila interrupciu: Bol to bod nula. Preplakala som dni a noci, ale rozhodla som sa správne

U nás je výhrada vo svedomí povolená a dokonca si ju môžu uplatňovať aj lekárnici, ktorí majú právo nevydať zákazníkovi antikoncepciu alebo núdzovú antikoncepciu.

Toto, keď som povedala tu vo Švédsku, mysleli si najprv, že nerozumejú. Neverili, že niečo také môže existovať. Je tu úplne iný svet a nikto sa nepohoršuje nad tým, že žena ide na potrat.

Ako pristupujú lekári vo Švédsku k ženám, ktoré žiadajú o interrupciu?

Keď žena príde, pýtame sa jej, či je rozhodnutá podstúpiť interrupciu, a keď nie je, rozprávame sa s ňou a má čas na rozmyslenie až do 18. týždňa. Môžeme ju spojiť s tzv. kurátorom. Je to niekto medzi psychológom a sociálnym pracovníkom. On jej povie, aké iné možnosti má a dostane všetky informácie. Keď sa rozhodne tehotenstvo ukončiť, my jej pomôžeme v tom, aby to bolo pre ňu čo najmenej nebezpečné.

Takže nie je pravda, že lekári nútia ženy do potratov a že potratové kliniky z toho robia veľký biznis?

Nie je to pravda. Na Slovensku sú ženy pod väčším časovým stresom, pretože interrupciu môžu podstúpiť len do 12. týždňa tehotenstva, vo Švédsku je to až do 18. týždňa. Samozrejme, ženy dostávajú všetky informácie - aj ústne, aj písomne. Aj na Slovensku som sa stretla so ženami, ktoré chceli ísť na interrupciu a potom si to rozmysleli. To je super. Stretávam sa aj s tým názorom, že lekári odhalili genetickú poruchu plodu a nútia ženu ísť na interrupciu. Pokiaľ sa nájde genetická porucha pri skríningu, nie je to indikácia na potrat. Keď je skríning pozitívny, znamená to, že je tam riziko, že dieťa bude mať postihnutie. Potom sa robí diagnostika, a to buď biopsia choriových klkov alebo amniocentéza. Po týchto vyšetreniach už príde výsledok, ktorý je stopercentne istý. Lekár vie povedať žene, že bude mať dieťa s Downovým syndrómom. Ak chcete, máte možnosť to tehotenstvo ukončiť. Žena má možnosť voľby si vybrať, či chce v gravidite pokračovať aj s tým, že dieťa nebude v poriadku. Potrat nie je nikdy odporúčaný. Žena len dostane informáciu, že potrat je možný.

Poslankyňa Anna Záborská chcela interrupcie sprísniť aj v tom, že ak lekár zistí poškodenie plodu a žena chce ísť na interrupciu, potrebovala by druhý posudok, ktorý by poškodenie musel potvrdiť. Sú súčasné diagnostické postupy spoľahlivé?

Určite. Predstavte si situáciu, že máte pred sebou ženu, ktorá sa teší, že bude mať dieťa. Už sa vidí, ako kupuje kočík a zavinovačky a my jej povieme, že jej dieťa je ťažko choré. Toto by si nikto nedovolil, keby si nebol istý. Pokiaľ povieme, že amniocentéza potvrdila genetické poškodenie plodu, je to stopercentné. Nie je možné, aby sa odborník pomýlil. Ak lekár vidí poškodenie na ultrazvuku, tak aj teraz sa na to pozrú viacerí lekári. Uvedomujeme si, že toto sú veľmi vážne veci a indikácia na ukončenia tehotenstva musí byť silná. Nie je možné, aby niekto podpísal indikáciu na zdravé tehotenstvo.

Máte populárny profil na Instagrame, kde robíte osvetu a informujete o gynekológii a pôrodníctve. Registrujete zvýšený záujem o zdravie a medicínu?

Mám pocit, že viacero kolegov z rôznych odborov si založilo účet na sociálnych sieťach a informujú o svojom odbore. Všimla som si lekárov z odborov ORL, patológie či pneumológie. Myslím si, že narastá záujem o tieto informácie. Ľudia chcú vidieť aj niečo iné ako to, čo mal kto na raňajky a aké oblečenie si kúpil. Hľadajú obsah, ktorý ich niečím obohatí.

Obracajú sa na vás ženy so svojimi zdravotnými problémami?

Áno, ale nemôžem robiť online poradňu. Je to neetické, pretože by som posudzovala robotu niekoho iného. Ak sa opýtajú všeobecne, napríklad ako sa lieči endometrióza vo Švédsku, tak na to odpoviem. Ale neodpoviem im na otázku, či ich lekár im správne nastavil liečbu endometriózy. Na toto nemôžem odpovedať. Navyše, bez vyšetrenia nemôžem vyhodnotiť liečbu. Niekedy mi ženy posielajú svoje nálezy, ale neviem, či môžem veriť tomu nálezu a či to bolo vyšetrené správne.