13. 10. 2021 14:30 | BRATISLAVA/Katarína Kiššová

Delta vlna naberá na sile. Spomalenie by mohlo prísť v novembri, prísne opatrenia už nemajú význam

Zhodujú sa matematik Richard Kollár a lekár Peter Sabaka.

Ilustračná snímka.
Ilustračná snímka. Foto: AP Photo/Andreea Alexandru

Počty infikovaných prekonali ďalší rekord. Od nástupu „delta“ vlny sme zaznamenali najvyšší denný prírastok PCR pozitívne testovaných. Na JIS leží 97 pacientov a na umelej pľúcnej ventilácii je napojených 91 ľudí.

Odborníci nevedia presne odhadnúť, kedy príde vrchol a aká vážna bude tretia vlna. Lekár Peter Sabaka však nevylučuje, že tretia vlna bude podobne zlá ako bola druhá. Rozdiel bude zrejme v tom, že teraz bude vrchol trvať kratšie ako v predchádzajúcej vlne. Počty infikovaných aj hospitalizovaných zrejme vystrelia na podobné počty ako po Novom roku, ale pokles by mohol prísť rýchlejšie.

Matematik Richard Kollár hovorí, že incidencia už dosahuje parametre z novembra minulého roka a marca tohto roka. Situácia sa podľa výpočtov zhoršuje o 20 percent každý týždeň.

Podľa Sabaku sa ďalší vývoj epidémie nedá presne predvídať, pretože nevieme, koľko ľudí v populácii nemá žiadnu imunitu, teda covid neprekonali a nie sú ani zaočkovaní. Problémom je nízka zaočkovanosť. Navyše, očkovanie na Slovensku sa spomalilo a vyzerá to tak, že úroveň 44 percenta zaočkovanej populácie výrazne neprekonáme.

Súhlasí aj Kollár. „Momentálne šírenie prebieha veľmi lokálne, infikujú sa lokálne ohniská a ich počet stále rastie. V imunizovanej spoločnosti - či už vakcináciou alebo infekciou v minulosti, šírenie prebieha oveľa zriedkavejšie a tak sa jednotlivé ohniská zapaľujú len postupne a pomerne pomaly. Je to ako presakovanie vody cez širokú vrstvu pôdy. Ílovité zrnká tečenie výrazne spomaľujú. Čo však nevieme je, aká časť pôdy je vyschnutá hlina a aká časť íl,“ vysvetľuje Kollár.

Vieme síce, koľko ľudí je zaočkovaných, nevieme však, koľko ľudí ochorenie prekonalo a ako dlho im vydržali protilátky. Kollár však spomalenie šírenia infekcie očakáva v priebehu novembra. Na lepšiu identifikáciu pozitívnych prípadov by sme mali podľa matematika zvýšiť počet PCR testovaní.

Čítajte tiež: Máme rekordný počet infikovaných od príchodu delta variantu. COVID si vyžiadal ďalších 20 obetí

Počty obsadených lôžok nepresiahnu 6-tisíc

Tretia vlna by podľa Kollára nemala byť taká silná ako druhá. Odhaduje, že počas zimy sa infikuje zvyšok nechránených ľudí, ktorých môže byť zhruba 700-tisíc a s nimi aj stotisíce imunizovaných.

„Vážnejšie prípady budú pochádzať, až na výnimky so všeobecne zlým zdravotným stavom, z tej prvej skupiny. To dáva celkom robustný odhad toho, koľko ľudí dokopy skončí počas tejto vlny v nemocniciach, a to je 60-80 tisíc. Záleží už len na tom, ako budú rozložení v čase, či ich bude naraz hospitalizovaných veľa, alebo sa záťaž v nemocniciach rozloží rovnomernejšie v čase. O tom ešte nie je rozhodnuté, to bude záležať na tom, aké opatrenia budeme mať v čase vrcholiacej vlny a ako ich budú ľudia dodržiavať, ako budeme schopní testami v tom čase zachytávať infikovaných a do akej miery sa títo ľudia izolujú a upozornia na to svoje kontakty,“ vysvetľuje Kollár.

Predpokladá, že počty obsadených lôžok naraz nepresiahnu číslo 6-tisíc, ako to bolo v minulej vlne, keď sa niektorí pacienti do nemocníc ani nedostali.

Tvrdé opatrenia už nemajú význam

Odborníci sa zhodujú, že jediným spôsobom, ako spraviť z pandémie minulosť je očkovanie. Vidieť to už aj v európskych štátoch.

„Význam očkovania môžeme vidieť v zahraničí. Krajiny, ktoré majú slabú zaočkovanosť ako Rumunsko a Bulharsko majú tretiu vlnu ešte horšiu ako druhú. Naopak, krajiny ako Dánsko, Portugalsko, Španielsko či Nórsko majú miernu tretiu vlnu, pretože zaočkovali väčšinu populácie. My sme niekde medzi,“ myslí si Sabaka.

Čítajte tiež: Portugalsko zaočkovalo takmer celú populáciu. Romana a Mourad nám porozprávali, ako sa tam žije

S istotou však vie povedať, že nemocnice budú odkladať bežnú zdravotnú starostlivosť, pretože budú zaplnené covidovými pacientmi. Už dnes je situácia kritická v žilinskej nemocnici. Pomáhajú im aj vojaci.

Zaočkovanosť je v niektorých okresoch veľmi nízka a práve v nich je delta vlna silnejšia. Podľa Sabaku nemá význam zavádzať príliš tvrdé opatrenia. S koronavírusom sa stretne každý, koho nechráni imunita. Ak by sa aj zaviedli prísnejšie opatrenia, šírenie vírusu by sa síce spomalilo a nemocniciam by sa trocha uľavilo, ale trvanie tretej vlny by sa len natiahlo v čase.

„Jediné, čo môžeme urobiť, aby sme zachránili ľudské životy, je očkovanie. Žiaľbohu, nedarí sa nám to vzhľadom na politické prostredie a úroveň schopnosti ľudí overovať si informácie,“ hovorí Sabaka.

Matematik Kollár pripomína, že delta variant je tak infekčný, že každý obyvateľ sa s ním v najbližšom období stretne, bez ohľadu na opatrenia.

Zákaz vychádzania Kollár neodporúča. Je to podľa neho neefektívne a zbytočne obmedzujúce. Dokáže si predstaviť, že to má zmysel len na malom území, keď nemocnice nestíhajú prijímať pacientov. Takú situáciu by sme už zrejme nemali zažiť. Namiesto zákazu vychádzania odporúča Kollár odložiť svadby, oslavy či krsty.

„Tieto podujatia by sa mali preložiť až na jar, keď už nebude hroziť to, že si tak, ako oslávenci v Bardejove, Štrbe a inde odnesú účastníci domov vážne ochorenie,“ hovorí Kollár.

Dezinformácie zabíjajú

Podľa štatistík ministerstva zdravotníctva je viac ako 80 percent hospitalizovaných pacientov nezaočkovaných. Potvrdzujú to aj skúsenosti Sabaku, ktorý lieči covidových pacientov.

Sabaka sa stretáva s rozličnými skupinami pacientov. Jedni sú takí, ktorí sa nedali zaočkovať, pretože pracujú z domu alebo sú to dôchodcovia a myslia si, že sa nemajú kde nakaziť, pretože takmer nikam nechodia. Ďalším argumentom sú obavy. Niektorým pacientom vraj očkovanie neodporučil ich lekár. To je podľa Sabaku úplný nonsens. Vo všeobecnosti podľa neho platí, že čím viac má pacient chronických diagnóz, tým skôr by sa mal dať zaočkovať proti COVID-u.

V neposlednom rade majú aj pacientov, ktorí odmietajú očkovanie a veria konšpiračným teóriám. Sabaka liečil aj 40-ročného muža, ktorý tvrdil, že všetko v nemocniciach je zinscenované a hrané. V opak uveril, až keď sa sám dostal na jednotku intenzívnej starostlivosti. O dva dni ho museli napojiť na pľúcnu ventiláciu.

„Dezinformácie zabíjajú,“ dodáva Sabaka.