Koronavírus na Slovensku Aktualizácia: 23.10.2020, 10.06
664544(+13369)testovaných
37911(+2581)pozitívnych
8859(+96)vyliečených
134(+19)úmrtí
Aktualizácia: 23.10.2020, 10.06 štatistiky vo svete viac informácií
24. 09. 2020 06:00 | BRATISLAVA/Katarína Kiššová

Väčšina ventilovaných pacientov neprežije. Tí, ktorí sa zotavia, pocítia následky

Pri COVID-e musia lekári ventilovať na vyšších tlakoch ako pri bežných pľúcnych infekciách.

Ilustračná snímka.
Ilustračná snímka. Foto: Shutterstock.com

Po vypuknutí epidémie koronavírusu bola umelá pľúcna ventilácia často skloňovaným pojmom. Talianske nemocnice, ktoré pre vysoké počty pacientov nestíhali liečiť, sa stali odstrašujúcim prípadom. Slovenská vláda preto nakúpila do zásoby prístroje, ktoré udržiavajú pri živote najťažšie prípady infekcie COVID-u. Podľa rezortu zdravotníctva majú aktuálne slovenské nemocnice k dispozícii dvetisíc prístrojov.

Napojenie na umelú pľúcnu ventiláciu je posledné štádium ochorenia. Dochádza k nemu vtedy, keď sú pľúca natoľko napadnuté infekciou, že už nedokážu fungovať samy. Za pacienta dýcha prístroj.

Aj na Slovensku platí pravidlo, že väčšina pacientov napojená na umelú pľúcnu ventiláciu neprežila. Zo všetkých 43 ľudí, ktorí potrebovali umelú podporu pre COVID-19, prežilo sedem. Aktuálne je na prístroj napojených osem pacientov v slovenských nemocniciach. Čísla sú platné k 22. septembru.

Minister ukázal štatistiky

Minister zdravotníctva Marek Krajčí zverejnil podrobnejšiu analýzu prípadov COVID-19 na Slovensku.

Na jednotke intenzívnej starostlivosti sú pacienti v priemere sedem dní, na pľúcnej ventilácii priemerne šesť dní. "Pravdepodobne naši anasteziológovia a infektológovia dávajú ľudí na ventilácie včas a aj ich včas odpájajú," povedal Krajčí na konferencii Vizionári.

Štatistiky potvrdzujú, že starší ľudia sú koronavírusom najviac ohrození. Zo všetkých nakazených nad 70 rokov končí v nemocnici 80 percent. Na jednotke intenzívnej starostlivosti je 16 percent z nich a 2,5 percenta potrebuje ventiláciu. Naopak, najmenej hospitalizovaných je v kategórii od desať do 20 rokov. Z nich skončí v nemocniciach len 2,6 percenta.

Detaily o nakazených.
Detaily o nakazených. Foto: Ministerstvo zdravotníctva SR
 

 
 

Ako tento prístroj funguje?

Marek Pastír, primár Oddelenia anestéziológie a multiodborovej intenzívnej starostlivosti v nemocnici Svet zdravia v Michalovciach, vysvetľuje, že o napojení pacienta na umelú pľúcnu ventiláciu rozhodujú viaceré faktory.

Pacient pozitívny na COVID-19 subjektívne cíti ťažkosti s dýchaním, nevie sa nadýchnuť, má pocit „zamknutých pľúc" a môže sa až dusiť. V skutočnosti to znamená, že má viac dychov, ako by mal mať. Keď už má popolavú farbu pokožky, má nízku saturáciu kyslíka v krvi. Tá sa dá exaktne merať.

„Vtedy je už čas konať rýchlo. Zároveň mu urobia RTG snímku alebo CT pľúc. Všetky tieto ukazovatele a zváženie zdravotného stavu pacienta pred nákazou rozhodnú, či musí byť pacient napojený na umelú pľúcnu ventiláciu," vysvetľuje Pastír.

Zhoršovanie stavu u pacientov s infekciou COVID-19 je podľa odborníka veľmi rýchle. Napojenie na umelú pľúcnu ventiláciu musí byť realizované ešte v čase, keď sa stav pacienta začína zhoršovať. V opačnom prípade môže byť neskoro.

Pri napojení na umelú pľúcnu ventiláciu už nie je pacient pri vedomí, je v umelom spánku a ostáva v ňom počas celého napojenia. Všetky prípady súvisiace s ochorením COVID-19 prídu na oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny z infekčného oddelenia.

„Po uspatí pacienta zavedieme kanylu cez ústa do priedušnice a napojíme na ventiláciu. Následne vymeníme kanylu za inú, ktorú zavedieme mini operačným zákrokom cez krk do priedušnice," vysvetľuje Pastír.

Dodáva, že ak pacient dýcha spontánne, dýcha podtlakom. Pri umelej ventilácii je princíp opačný. Podtlak je nahrádzaný pretlakom z prístroja, pretože pacientovo úsilie nestačí na vyvinutie dostatočného podtlaku v chorých pľúcach. Keď sa pacientovi zlepšuje stav, tlak ventilátora postupne znižujú, až kým pacient nedokáže dýchať úplne sám. Vtedy ho môžu odpojiť od umelej ventilácie. Odpojenie je preto vždy postupné.

Do štádia znižovania tlaku umelej ventilácie priviedli zatiaľ dvoch pacientov v michalovskej nemocnici. Odpojený zatiaľ nebol nikto. Jedna pacientka sa odpojenia nedožila.

Najhoršia kombinácia? Cukrovka, obezita a vyšší vek

Smrť ventilovaných pacientov je zväčša spôsobená pridruženými komplikáciami v spojitosti s postihnutím pľúc pri samotnej infekcii COVID-19. Pacienti dostanú napríklad bakteriálny zápal pľúc. Môže nastať zlyhanie viacerých orgánov pri rozšírení infekcie do celého tela. Ide o tzv. sepsu.

Práve COVID-19 a potreba dlhodobej umelej ventilácie ide podľa Pastíra ruka v ruke so zápalom pľúc. Komplikácie môžu súvisieť aj s nedostatočným okysličovaním organizmu, ktoré spôsobuje zmeny najmä na mozgu. Tie vyzerajú v CT obraze ako zmeny pri cievnej mozgovej príhode.

Najhoršie sú na tom pacienti, ktorí majú cukrovku, obezitu a vyšší vek. Väčšina pacientov na pľúcnej ventilácii neprežije.

V slovenských nemocniciach zatiaľ prežili siedmi ventilovaní pacienti, ktorí prekonali nový koronavírus. Aké dlhodobé následky bude mať ochorenie na ich pľúca, zatiaľ odborníci nevedia.

„Pacienti po bežnom zápale pľúc sa vedia normálne vrátiť do života. Následky to zanechá, ale sú veľmi individuálne," hovorí Pastír.

Domnieva sa však, že COVID-19 zanechá horšie dlhodobé následky. Posudzuje to podľa toho, na akých vysokých tlakoch musia byť ventilovaní títo pacienti. „Je to agresívny zápal," dodáva.

Komentáre ( 0)