+3207pozitívnych Celkovo
456438
+12572testovaných Celkovo
3854815
+476pozitívnych
AG
Celkovo
405471
+8úmrtí Celkovo
12903
0hospitalizovaní Celkovo
1 141
+998zaočkovaných
Celkovo
0netrebavyplnat
+414zaočkovaných
1. dávkou
Celkovo
2490199
+584plne zaočkovaných Celkovo
2376648
Aktualizácia:
24.10.2021 , 10.11
Aktualizácia: 24.10.2021 , 10.11 štatistiky vo svete viac informácií
06. 03. 2021 07:00 | BRATISLAVA/Katarína Kiššová

Boli medzi prvými s COVID-om: Na test si volali záchranárov a v karanténe museli byť dva mesiace

O nákaze radšej nerozprávali. Báli sa, ako bude reagovať okolie.

Ilustračná snímka.
Ilustračná snímka. Foto: Shutterstock.com/Andrew Angelov

Pani Anna patrí medzi prvých infikovaných koronavírusom na Slovensku. Pozitívny test mala ona a jej rodina v marci minulého roka. Trvalo skoro týždeň, kým sa vôbec dostali k testu, v karanténe boli dva mesiace a báli sa, že sa im budú ľudia po prekonaní choroby vyhýbať.

Prípad Anny a jej rodiny ilustruje, ako ľudia postupne stratili zábrany a strach pred COVID-om a ako sme dospeli až do súčasnej katastrofálnej situácie. No ukazuje aj to, že systém PCR testovania sa sprehľadnil a zjednodušil.

Anna si želala ostať v anonymite, preto sme jej v texte zmenili meno.

Trasovať kontakty bolo vtedy jednoduché

Prvý prípad nákazy novým koronavírusom Slovensko zachytilo 6. marca 2020. Aj Anna so svojou rodinou patrila medzi prvých pacientov. Keďže bolo v tom čase v krajine veľmi málo infikovaných ľudí, nebol problém dohľadať kontakty a zistiť, ako sa človek nakazil. Anna hovorí, že od začiatku vedeli, že viacero členov rodiny sa nakazilo od jednej osoby, ktorá prišla zo zahraničia.

„Celá rodina mala mierny priebeh. Prirovnala by som to k ľahšej chrípke, ale niektorí v našom okolí, ktorí sa nakazili z rovnakého zdroja, mali aj vážnejší priebeh, vrátane hospitalizácie. Našťastie, nikto nezomrel,“ spomína Anna.

Pred rokom sme mali o ochorení COVID-19 málo informácií. Väčšina príznakov sa podobala bežným infekciám dýchacích ciest, nemali sme ani veľa skúseností s hospitalizáciami. Anna a jej rodina síce mali ľahký priebeh, no báli sa, či sa choroba nemôže z ničoho nič „zvrtnúť“.

„Začne sa to ako veľmi ľahká chrípka a o niekoľko dní ležíte v nemocnici na kyslíku. Tak je to aj teraz,“ dodáva.

V súčasnosti majú všetci pozitívne testovaní povinnosť informovať všetkých ľudí, s ktorými boli v úzkom kontakte posledné tri dni od testovania. Či tak naozaj aj robia, nikto nekontroluje.

Na testy čakali týždeň, prišli im ho urobiť domov. V karanténe boli dva mesiace

Čo sa však výrazne zmenilo, je systém testovania. Ak máte príznaky alebo ste boli v kontakte s pozitívnou osobou, vyplníte elektronický formulár a Národné centrum zdravotníckych informácií vám pridelí termín a miesto testovania. PCR testovanie je dostupné po celom Slovensku. Denne sa robia tisícky takýchto testov. Navyše je po roku epidémie dostupné aj antigénové testovanie. Odberné miesto je takmer v každej obci a výsledok máte do 20 minút.

Pred rokom sme mali PCR testov málo a okrem toho sme sa zo začiatku trápili aj s nedostatkom ochranných pomôcok, ktoré sú nevyhnutnou výbavou pre personál vykonávajúci testovanie.

Anna sa k testu dostala po niekoľkých dňoch vyvolávania na všetky možné telefónne čísla, ktoré ministerstvo na to určilo. Dokonca volali aj 155, kde boli podľa nej najviac ochotní im pomôcť.

„Neustále nám tvrdili, že sme iba sekundárny kontakt. Medzitým už ďalší z okolia mali zistení COVID a nám nastúpili príznaky, takže až následne nám dohodli testovanie. Hoci, kým k nám prišiel odberový tím, prešiel asi týždeň a my sme už nemali žiadne príznaky,“ hovorí Anna.

Ak máte pozitívny test dnes, v izolácii musíte ostať 14 dní a ukončí sa vám, keď posledné tri dni v rámci dvoch týždňov nemáte príznaky. Anna a jej rodina bola v karanténe dva mesiace.

„Na ukončenie karantény boli potrebné dva negatívne PCR testy všetkých členov domácnosti, v našom prípade to boli až dva mesiace,“ hovorí Anna. Ona aj manžel mohli pracovať z domu, takže nemuseli byť na PN-ke. Jediná povolená vychádzka bola na opakované testy, takže najhoršie znášali to, že nemali pohyb na čerstvom vzduchu. S nákupmi im pomáhala rodina a priatelia. Kupovali im vitamíny a šili rúška.

Báli sa reakcie okolia

Keď sa nakazili, nechceli o tom hovoriť. Báli sa, ako budú ľudia reagovať, keď ich stretnú po karanténe. „Ja osobne som v danej dobe o tom nerada hovorila. Človek, či chce alebo nie, poznačí ho to. Ak už nie zdravotne, tak v danej dobe určite aspoň psychicky,“ spomína Anna. Myslí si, že tento postoj ľudí sa už zmenil a aj oni už dnes preferujú stretnutia s ľuďmi, ktorí to už „majú za sebou“.

Bezpečnejšie sa cítia v prítomnosti ľudí, ktorí už COVID prekonali, pretože majú protilátky. Spravidla má človek protilátky ešte tri mesiace po prekonaní choroby. Závisí to však od množstva vírusovej nálože, ktorú človek dostal, aj od priebehu ochorenia. Oficiálne slovenské úrady uznávajú tri mesiace po prekonaní COVID-u ako dobu, keď má človek imunitu. Sú štúdie, ktoré dokazujú aj šesťmesačnú imunitu pred koronavírusom.

Myslí si, že pred rokom mali ľudia z COVID-u rešpekt, vrátane nej. „V lete, keď sme mali dobré čísla, sme sa tešili, že máme koronavírus za sebou. Mnohí aj v mojom okolí utekali k moru. Nerátali sme však s mutáciami, aké tu máme teraz, ktoré sú evidentne viac infekčné a ľahšie šíriteľné. Mnohí ani netušia, kde sa nakazili. Toto všetko nás potom dobehlo na jeseň a v podstate až doteraz,“ hovorí Anna.

V súčasnosti vníma, že istá miera strachu sa znova vrátila. Slovensko patrí v úmrtiach na COVID medzi najhoršie krajiny, nemocnice sú preplnené a na ventilácii zomierajú už aj mladšie ročníky. Podľa Anny sa ľudia dožadujú lieku ivermektín, pýtajú si rady, ako sa liečiť a cíti z nich strach. Na druhej strane, vníma aj výraznú skupinu popieračov vírusu a odporcov opatrení.

„Sú tu skupiny ľudí, ktorí nenosia rúška, zatajujú, že majú COVID a idú do práce, do potravín či lekárne. Horšie je, že mnohí si chodia tajne sadnúť do pubov, postávajú večer pri výdajných okienkach, všetci bez rúšok a nakope, následne idú do práce, k rodine. Vôbec sa nečudujem, že máme také zlé čísla. Stačí pritom myslieť na ohrozené skupiny, starších alebo chronicky chorých vo svojom okolí a chrániť seba a tak aj ich,“ dodáva Anna.

Situácii nepomáhajú ani politici, ktorí podľa nej pandémiu zneužívajú na naháňanie preferencií. Anna je presvedčená, že postoj k vírusu závisí od osobnej skúsenosti. Ona a jej rodina si ním prešla a aj preto sú opatrní, nosia rúška a pred infekciou majú rešpekt.

Ďalšie príbehy

Keď sme sa pred rokom dozvedeli o prvom prípade potvrdeného koronavírusu na Slovensku, všetka pozornosť sa obrátila na malú dedinku Kostolište. Rodina pacienta to vtedy tiež nemala ľahké.

S odstupom času však ľudia zmenili pohľad. Koronavírus totiž za 12 mesiacov zasiahol azda každého Slováka a tisícky ľudí pripravil o život.

Pozrite si nasledujúcu reportáž: