+3503pozitívnych Celkovo
921422
+9684testovaných Celkovo
5381914
+32úmrtí Celkovo
17675
0hospitalizovaní Celkovo
1 497
+3618plne zaočkovaných Celkovo
2640702
Aktualizácia:
24.1.2022 , 10.55
Aktualizácia: 24.1.2022 , 10.55 štatistiky vo svete viac informácií
02. 12. 2021 10:25 | LONDÝN/TASR

Vedci zistili, čo spôsobuje zriedkavý výskyt krvných zrazenín po očkovaní AstraZenecou

AstraZeneca pracuje na odstránení týchto mimoriadne zriedkavých vedľajších účinkov.

Ilustračná snímka.
Ilustračná snímka. Foto: javi_indy/shutterstock.com

Vedci z Cardiffskej univerzity sú presvedčení, že objavili spúšťač, ktorý po zaočkovaní vakcínou od spoločnosti AstraZeneca spôsobuje veľmi zriedkavý výskyt krvných zrazenín. Informovala o tom vo štvrtok na svojej webovej stránka stanica BBC.

Tím vedcov podrobne popísal, ako na seba kľúčová zložka tejto vakcíny v krvnom obehu viaže bielkovinu podieľajúcu sa na zrážaní krvi. To podľa nich spúšťa reťazovú reakciu, do ktorej sa zapája aj imunitný systém, a celý proces môže viesť k vzniku nebezpečných zrazenín.

Znepokojenie z výskytu možných krvných zrazenín po podaní vakcíny AstraZeneca spôsobil, že viaceré krajiny sveta jej používanie obmedzili. Britské zdravotnícke úrady ešte v máji odporučili, aby ľuďom do 40 rokov ponúkli náhradu za túto vakcínu.

Británia takisto začala skúmať, čo viedlo k výskytu zrazenín a či sa tomu dalo zabrániť. Vláda tímu z Cardiffskej univerzity poskytla finančné prostriedky. K výskumu sa pripojili aj experti zo spoločnosti AstraZeneca.

Hovorkyňa tejto spoločnosti uviedla, že zrazeniny sú s väčšou pravdepodobnosťou spôsobené ochorením COVID-19 než vakcínou. Úplné objasnenie výskytu zrazenín podľa jej slov ešte stále nie je k dispozícii. AstraZeneca však pracuje na odstránení týchto mimoriadne zriedkavých vedľajších účinkov.

Vakcína od spoločnosti AstraZeneca využíva adenovírus (konkrétne šimpanzí), ktorý je nosičom genetického materiálu koronavírusu SARS-CoV-2. Vonkajší povrch tohto adenovírusu môže podľa zistení vedcov k sebe priťahovať bielkovinu s názvom doštičkový faktor 4 (PF4), ktorá sa zúčastňuje na zrážaní krvi.

Profesor Alan Parker z Cardiffskej univerzity povedal, že tento adenovírus má mimoriadne negatívne nabitý povrch a PF4 je nabitý pozitívne, čo spôsobuje ich spájanie. Tento objav označil za „spúšťač", za ktorým ešte nasleduje množstvo krokov.

Vedci sa domnievajú, že ďalším stupňom by mohla byť porucha imunity, keď imunitný systém považuje doštičkový faktor 4 za cudzí adenovírus a začína naň útočiť. Organizmus do krvi vypúšťa protilátky, ktoré sa spájajú s doštičkovým faktorom 4 a môžu vzniknúť zrazeniny. Tieto tvrdenia však ešte musí potvrdiť výskum.

Tím vedcov z Cardiffskej univerzity verí, že ich zistenia môžu byť použité pri vylepšení vakcín využívajúcich technológiu adenovírusu s cieľom znížiť v budúcnosti riziko výskytu zriedkavých zrazenín.

Hematológ Will Hester z univerzitnej nemocnice v Birminghame podrobný výskum tímu z Cardiffu pochválil a povedal, že môže pomôcť vysvetliť „najpravdepodobnejší prvý krok vzniku zrazenín". Dodal však, že v spojitosti s výskytom zrazenín je ešte potrebný čas a ďalší výskum.