06. 04. 2017 12:47 | BRATISLAVA/ Reflex

Chemik o dekoratívnej kozmetike z drogérií. Je to nebezpečný odpad

Pre výrobcov vyplýva zo zákona povinnosť uvádzať na obale zloženie produktu až na jedno malé ale.

Chemik o dekoratívnej kozmetike z veľkých drogérií. Je to nebezpečný odpad
Chemik o dekoratívnej kozmetike z veľkých drogérií. Je to nebezpečný odpad Foto: Reflex

Pojmom na etiketách ako dextróza, dusitany či modifikovaný škrob rozumejú len tí, ktorí sa zaoberajú zdravou stravou. Ale ak by ste chceli porozumieť cyklo-penta-siloxanu či etylparabénu, na to by bolo dobré byť minimálne chemikom.

Kým v analýzach potravín sme v našich predchádzajúcich reportážach narazili na desiatky sporných látok, v kozmetickom priemysle je ich niekoľkonásobne viac. Dá sa zistiť, čo sa ukrýva pod ich komplikovanými názvami?

V potravinárstve je schválených údajne až vyše 300 prídavných látok. V kozmetickom priemysle zase vraj cez 30-tisíc. A tu sa na chvíľu zastavíme. Je možné, aby bola každá látka z toľkých tisícov dostatočne preskúmaná?

"Tieto látky preskúmané sú, ale to neznamená, že keď sú preskúmané, že sú stopercentne bezpečné," hovorí Hana Zelenková, prezidentka Európskej spoločnosti estetickej dermatológie.

Čo to presne znamená? "Kombinácia tých látok môže byť v mnohých prípadoch nepríjemná alebo môže spôsobiť také reakcie, ktoré v konečnom dôsledku veľmi prekvapia. Nedá sa proste vyskúmať kombinácia všetkých 30-tisíc látok dohromady, to určite nie a niekedy stačí minimálne množstvo, aby dokázalo vyprodukovať nejakú veľmi nežiaducu reakciu," dodáva Zelenková.

 

Pre výrobcov vyplýva zo zákona povinnosť uvádzať na obale zloženie produktu až na jedno malé ale. "Je problém, keď sú tam niektoré zložke, ktoré sú výrobným tajomstvom. To preto tam toto výrobca neuvádza. Samozrejme, keď je potom pacient alebo človek, ktorý dostane reakciu poslaný k lekárovi, tak lekár dostane v plnej miere to zloženie, aby mohol začať liečiť," vysvetlila Zelenková.

Farby na vlasy

Pozrime sa teda bližšie na dekoratívnu kozmetiku. "Keď som videl skutočne tie stovky takzvaných azofarbív, to znamená, že oni obsahujú väzby dusíka alebo sú to aromatické amíny, tam je totiž veľmi zaujímavé, že sa klinicky u tejto látky vo farbách na vlasy preukázalo, že spôsobujú rakovinu. Štúdiu vykonali na kaderníčkach, ktoré s nimi celý život farbili a mali oveľa vyšší výskyt rakoviny prsníka," hovorí chemik Vít Syrový.

"Niektoré kozmetiká alebo niektoré tieto farby na vlasy používajú také konzervačné prípravky, ktoré sú pre niektoré ženy vážne veľmi neprijateľné. Niektoré látky áno, môžu dráždiť, ale zase neplatí to pre každého," tvrdí Zelenková.

Bázy pod mejkap

"Ja som ten typ, ktorý odporúča bázy pod mejkap. Obyčajne to bývajú veľmi jemné gélové prípravky, ktoré tú kožu zvlhčia a lepšie ju pripravia na to, aby ten mejkap na tej koži dobre vyzeral. Takže nie je to vždy tak, že by na tom chceli výrobcovia len zarábať, ale skutočne tieto gélové prípravky niekedy tej koži dodajú také rozjasnenie," hovorí Hana Zelenková.

Český chemik má ale iný názor. Podľa neho podkladové bázy upchávajú póry a výrobcovia nimi nepriamo dokazujú škodliviny v mejkapoch.  "Niektoré tie bázy všeobecne ako všetky možné mastičky, obsahujú prevažne buď parafíny, ono sa to rôzne nazýva. Parafín je jeden z ropných produktov. Keď sa čistí ropa, vznikajú nejaké frakcie a parafín je jednou z nich, niečo ako vosk. Potom sú to takzvané silikóny, to sú zase syntetické zlúčeniny, ktoré majú tú vlastnosť, že vytvoria nepriedušný film na pokožke, čiže akoby bola pokrytá umelou hmotou," hovorí Vít Syrový.

Rúže na pery

Žena, ktorá si denne maľuje pery, zje za svoj život vraj až štyri kilogramy rúžu. Najdiskutovanejšou témou sú kovy, ktoré sa v nich môžu nachádzať. Najškodlivejší je nikel, ale aj ortuť či olovo. Akú majú funckiu a čím by sme ich vedeli nahradiť?

"Ich cieľom je, aby boli trvanlivejšie. Keby tam nebol takýto silný konzervant, tak ten rúž alebo iné produkty by nevydržali tak dlho," hovorí chemik.

"Každá táto kovová vec sa dá v podstate nahradiť plastom, ale nikde nie je napísané, že na ti eplasky nemôže byť človek alergický," dodáva Zelenková.

Obom odborníkom sme dali rovnakú otázku. Keby mali tú právomoc, ktoré látky bežne používané v kozmetike by zakázali? "Mňa by asi mnohí výrobcovia nemali radi, pretože by som zakázal všetko, čo nepochádza z prírody," hovorí chemik Vít Syrový.

"Pokiaľ by som ja mala tú moc, tak by som určite zakázala v kozmetike také tie super doporučované látky ako napríklad zo slimačieho slizu, niektoré kolagény, niektoré bylinky, ktoré z času na čas vyskočia ako to najlepšie čo môže byť, ale nakoniec sa ukáže, že to bola len reklama," povedala Zelenková.

"To, čo sa predáva v hypermarketoch, vo veľkých drogériách, je na 90 percent pre mňa úplne nepoužiteľné a čo sa ešte bežne nevie je, keď som sa pýtal, kde môžem na zbernom dvore vyhodiť väčšie množstvo takejto kozmetiky, povedali mi, že do kontajneru nebezpečný odpad," dodal Syrový.

Pri pohľade na etikety potravín nemusí byť človek odborník, aby rozlíšil kvalitný produkt od nekvalitného. Avšak keď sa pozriete na etikety kozmetických výrobkov, museli by ste byť chemik, aby ste sa v tom vyznali. Nehovoriac o tom, že človek potrebuje lupu, aby dokázal prečítať názvy, ktoré sú väčšinou v latinčine alebo angličtine.

Ako sa vyznať v džungli názvov? Je riešením prírodná kozmetika? Pozrite si pokračovanie reportáže už dnes v Reflexe o 17.25 h.



VIAC Z My ženy