28. 02. 2020 06:00 | BRATISLAVA/Teleráno, zg

Nočné mory a desy u detí: Dôležité je dieťa neodbiť, objať ho a rozprávať sa s ním

Vtedy pocíti oporu i nádej, že ak by sa situácia zopakovala, má sa na koho obrátiť.

Ilustračná snímka.
Ilustračná snímka. Foto: Sergey Nivens/shutterstock.com

V minulej časti nášho seriálu sme sa venovali spánku a tomu, čo sa deje s našou psychikou, ak ho nemáme a čo robiť pre to, aby sme ho mali zdravý a kvalitný. V tohto týždňovej časti svojej poradne sa psychológ Robert Krause zameria na nočné mory u detí.

Určite ste zažili, že vaša ratolesť sa v noci zobudila, plakala a mala problém zaspať, pretože práve sa jej sníval zlý sen a mala nočnú moru, resp. zažila tzv. nočný des. Dôležité je, aby rodičia vedeli tie dva pojmy rozlíšiť. 

Nočný des resp. teror sa odohráva v prvej polovici noci. Dieťa je v hlbokom spánku a po prebudení je plačlivé, dezorientované a ťažko upokojiteľné. Ako hovorí Krause, nočné mory sú akési zlé sny, ktoré každý z nás zažil. Výskumy hovoria, že každé druhé dieťa ich zažíva medzi prvým a tretím rokom života. Podľa odborníkov je ich najväčšia frekvencia medzi siedmym až desiatym rokom života, sú frekventovanejšie medzi dievčatami ako chlapcami.

Nie každý zlý sen je nočná mora

Nočná mora sa odohráva v druhej polovici spánku a jednotlivec si pamätá daný sen, ktorý sa mu sníval. Ak spalo dieťa vo vedľajšej izbe a príde za rodičmi s plačom, mali by ho chytiť a upokojiť.

"Hneď ako dieťa pocíti dotyk, v tele sa mu vylučujú hormóny zodpovedné za istotu a bezpečnosť. Nemali by ste mu hovoriť, že má na to zabudnúť resp. poslať ho späť spať či rýchlo celú situáciu zahovoriť. Keď za vami dieťa príde, aj uprostred noci, porozprávajte sa s ním o jeho zážitku. Ak sa s ním rozprávajte o čomkoľvek, čo je pre neho dôležité a citovo vypäté, aktivuje si ľavú mozgovú pologuľu zodpovednú za spracovanie emočných situácií. Keď hovorí, že ho niečo trápi, významne emočne si to spracováva," vysvetlil odborník.

Krause radí, že ak sa dieťa prebudí v dôsledku nočnej mory je dobré vrátiť sa s ním do izby, z ktorej prišlo. Mali by ste tam s ním zostať, pokiaľ nezaspí. Malo by cítiť istotu a bezpečnosť a nemalo by mať strach z tejto izby a postele v nej.

"Je dôležité, aby rodič zasiahol čo najefektívnejšie. Niekedy môže pomôcť aj to, že po spomínanej situácii ostane dieťa s vami v posteli. Vtedy pocíti istotu, bezpečie, oporu, podporu i nádej, že ak by sa situácia zopakovala, má sa na koho obrátiť," dodal. 

A prečo sa aj u detí prejavuje paralela s čím líha, s tým vstáva? Odpoveď psychológa nájdete vo videu.

 

Kto je Robert Krause?

Psychológiu začal študovať pred viac než 10 rokmi. Počas štúdia na vysokej škole napísal dve knihy a niekoľko vedeckých článkov. Pracoval ako dobrovoľník na detskej onkológii a taktiež s telesne a mentálne postihnutými deťmi. Pôsobil tiež ako dobrovoľník Svetovej organizácie UNICEF a viedol prednášky pre projekt Školy pre Afriku.

V roku 2015 bol vybraný medzi TOP 5 podnikateľov zo Slovenska, ktorí popri štúdiu podnikajú, a to ako jediný zástupca z oblasti vzdelávania. Vyškolil niekoľko tisíc ľudí z 13 národností. V súčasnosti zastrešuje predmet Behaviorálna ekonómia v Španielsku na Univerzite v Manrese a vedecký modul aplikácie neuropsychológie v Montessori metóde v Mexiku, Španielsku a v Afrike. Je vysokoškolským učiteľom na Katedre pedagogickej a školskej psychológie na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.

Napriek mnohým pracovným úspechom je však Robert najmä človekom, pre ktorého je dôležitá rodina, zdravie, šport, rozvoj a vzťahy. Je šťastne ženatý a je otcom dvoch krásnych dcér - Ellie a Lori.

Komentáre ( 0)

 

VIAC Z My ženy