28. 02. 2021 07:00 | BRATISLAVA/TV Markíza, tvnoviny.sk

Kuchynský odpad je od nového roku povinne recyklovaný. Prečo sa táto vyhláška netýka Bratislavy a Košíc?

Vyhadzovanie potravinového odpadu do komunálu rapídne zvyšuje vznik emisných skleníkových plynov.

Ilustračný záber.
Ilustračný záber. Foto: shutterstoc.com/ary Perkin

Slováci lámu nelichotivé rekordy. Z roka na rok vyprodukujú stále viac komunálneho odpadu. Navyše hádžu odpadky do nesprávnych smetných nádob. Namiesto recyklácie tak zbytočne končia na skládkach.

Podľa najnovších štatistík vyprodukuje Slovák v priemere 435 kilogramov komunálneho odpadu ročne. Najhoršími číslami prispievajú do štatistiky Bratislavský, Trnavský a Nitriansky kraj, kde jeden obyvateľ vyprodukuje viac ako pol tony odpadu za rok.

Komunálny odpad podľa krajov.
Komunálny odpad podľa krajov. Foto: TV Markíza
 

„Keď to porovnáme s obdobím spred 10 rokov, tak je to nárast až o 35 percent. Súvisí to s rastúcou životnou úrovňou, spotrebou, nákupmi. Každý zakúpený tovar je tvorcom odpadu. Slovensko je stále skládkovou veľmocou, pretože väčšina odpadu končí na skládkach. Pravda je taká, že existujú iné formy ako zhodnotiť odpad: recyklácia, kompostovanie alebo energetické zhodnotenie. Keď ide na skládku, tam mu nedáme šancu na, takpovediac, nový život,“ vysvetlila analytička Eva Sadovská. Viac sa dočítate TU.

Problém je v tom, že stále dostatočne netriedime a potravinami sa veľa plytvá. Podľa ministerstva pôdohospodárstva sa ročne plytvá až 900-tisíc tonami potravinového odpadu na Slovensku, z nich sa približne polovica vyhodí v domácnostiach. „V čiernych nádobách nachádzame zvyšky jedla i nerozbalené potraviny,“ konštatovala Sadovská.

Od nového roka pribudli vo väčšine miest kontajnery a nádoby na kuchynský odpad, ktorý musia obyvatelia aj samosprávy separovať.

Prečo je vyhadzovanie kuchynského odpadu nebezpečné?

„Najhoršie, čo môžete urobiť s biologickým odpadom, je, že ho vyhodíte do komunálneho odpadu, a tak skončí na skládke. Končí ich tam veľké množstvo a pri ich rozklade a anaeróbnych podmienkach vzniká skládkový plyn. Ten obsahuje napr. metán, ktorý prispieva k zmene klímy,“ vysvetľuje Branislav Moňok zo združenia Priatelia zeme.

Prečítajte si aj: Zvyknete si zamraziť potraviny? Dajte si pozor, niektoré do mrazničky naozaj nepatria

Podľa odhadov OSN tvorí vyplytvané jedlo z celého sveta asi 10 percent svetových emisií skleníkových plynov. Agentúra Ako spravila pre ministerstvo pôdohospodárstva prieskum, v ktorom zistila, že až 34 percent respondentov vyhodí jedlo, pretože sa im pokazilo, už bolo po dátume spotreby. Dôležité je, aby sa ľudia naučili nakupovať potraviny v takom množstve, v akom ich aj dokážu minúť a nevyhnutné zvyšky kompostovali, prípadne dali do správneho recyklačného kontajnera, kde mu dajú „druhú šancu“.

Recyklácia kuchynského odpadu sa netýka všetkých miest

Prioritným cieľom vyhlášky, ktorá recykláciu a kompostovanie prikazuje, je minimalizovať skládkovanie, ktoré sa Bratislavy a Košíc netýka. Tieto mestá majú do 1. 1. 2023 výnimku na zavedenie oddeleného zberu komunálneho odpadu pre biologicky rozložiteľný kuchynský odpad, pretože majú zabezpečené energetické zhodnotenie týchto odpadov v Zariadení na energetické využívanie odpadu (ZEVO). Znamená to, že ho využijú najmä ako palivo alebo na získavanie energie.

„Zjednodušene povedané, vďaka energetickému zhodnocovaniu v ZEVO je odpad kategorizovaný ako obnoviteľný zdroj energie, preto má na rozdiel od skládkovania diametrálne iné postavenie. Ide o proces, ktorý je nielen ekologickejší, ale navyše vďaka nemu vzniká teplo a elektrina pre firmy a domácnosti,“ upresňuje Marián Christenko, generálny riaditeľ spoločností KOSIT (spoluvlastník ZEVO Košice) a ewia.

„Energetické zhodnocovanie kuchynského odpadu je naozaj lepšie ako skládkovanie, ale biologický odpad (napr. tráva a kuchynský odpad) obsahuje veľké množstvo vody, čo znižuje jeho výhrevnosť,“ tvrdí Moňok. „Najlepšie, čo s ním môžeme urobiť, je vyrobiť z neho kvalitné organické hnojivo napr. kompostovaním,“ dodáva.

Ilustračná snímka.
Ilustračná snímka. Foto: shutterstoc.com/Andriana Syvanych
 

V dnešnej dobe je možné kompostovanie aj v bytových domácnostiach, stačí si zaobstarať malý kompostér a správne postupovať. Ide o niekoľko základných krokov, vďaka ktorým sa vyhnete zápachu, muškám a nežiaducim účinkom a vznikne vám iba cenná výživná zmes. Jeho výsledný produkt môžete použiť ako výživnú zeminu pre bytové rastliny pri presádzaní.

Pri kompostovaní sa ľudia dopúšťajú aj chýb, o tých sa viac dočítate TU.

Komentáre ( 0)

 

VIAC Z My ženy