• Špeciálne vydanie:

    30. výročie

    Nežnej revolúcie

13. 11. 2019 06:00 | BRATISLAVA/Marcel Marcišiak, Ľubica Janíková

Kňažko a Budaj: Už dvakrát sme nepotrestali zlo a čudujeme sa, že sa vracia ešte silnejšie?

Rozprávali sme sa s hlavnými postavami Nežnej revolúcie.

Milan Kňažko a Ján Budaj v roku 1989
Milan Kňažko a Ján Budaj v roku 1989 Foto: TASR/Vladimír Benko

Písali sa 80. roky. Sovietsky zväz začal pomaly oslabovať, plánovaná ekonomika bola pred krachom. Ľudia už mali plné zuby komunistického režimu a upriamene sa pozerali na demokratický a slobodný Západ. Zatiaľ len cez ostnaté ploty.

V spoločnosti narastalo napätie, ZSSR zaviedol tzv. Perestrojku, teda ekonomické reformy, ktoré mali naštartovať hospodárstvo, napokon to však celé viedlo k postupnému pádu vedúcej úlohy Komunistickej strany.

Ani situácia v Moskve či uvoľňujúca sa atmosféra v Maďarsku a Poľsku nevliali do ľudí v Československu veľkú vieru, že by totalita mohla padnúť. Hlavne za to mohli smutno-slávne udalosti, ktoré sa udiali v '68.

„Ani my na tribúnach, ani ľudia pod pódiom sme nemali presvedčenie, že režim musí padnúť," spomína si na prvé dni Nežnej revolúcie jedna z jej hlavných postáv Ján Budaj.

„To, že režim padne, sme cítili až po niekoľkých dňoch, keď boli plné námestia. A ešte vtedy, keď sa k tomuto pohybu začali pridávať rôzne občianske sféry," pridáva sa ďalší z hlavných tribúnov Milan Kňažko.

Malá viera, že sa niečo zmení, ale aj strach a nedôvera sa podpísali pod to, že na námestiach spočiatku bolo len veľmi málo ľudí.

„Ani neviem, či tam nebolo viac štbákov ako občanov. Až na treťom, štvrtom mítingu prišla masa ľudí a to preto, lebo revolúcia sa rodila zo zastrašeného národa," hovorí Budaj.

„Ľudia sa báli dlhé roky a postupne sa zbavovali strachu, ktorý nad nimi visel desiatky rokov. Toto bolo to najkrajšie," zamyslel sa Kňažko.

Ján Budaj a Milan Kňažko dnes
Ján Budaj a Milan Kňažko dnes Foto: TVNOVINY.sk/TASR (koláž)
 

Atmosféru revolúcie sme si veľmi neužili

Všetci, ktorí sa protestov a demonštrácií zúčastnili hovoria o úžasnej atmosfére. Najviac sa opakuje slovo spolupatričnosť. Hlavní protagonisti si ale tieto chvíle veľmi užiť nestihli.

„My, čo sme mali na starosti organizáciu, sme si veľa radosti neužili. Pamätám si, že chvíľkovo som sa pokúšal zažiť atmosféru, ale nedalo sa to, keďže už ma volali ďalšie a ďalšie organizačné povinnosti," uviedol Budaj.

Predsa len sú chvíle, ktoré Jánovi Budajovi utkveli v pamäti. „Obrovský okamih satisfakcie bol vtedy, keď sme prelomili cenzúru a prebojovali sme sa do televízneho vysielania v priamom prenose," hovorí Budaj.

Doplnil, že veľkou chvíľou bol samozrejme aj generálny štrajk, po ktorom komunisti definitívne pochopili, že končia a pád Železnej opony.

„Štvrtým momentom bolo zmenenie slovenskej hymny, ktoré sme navrhli priamo davu na námestí. Celé desiatky rokov bola vlastne absurdnou hymnou zbabelcov, pretože sa v nej spievalo „zastavme sa bratia". Text sme vrátili do Matuškovej podstaty a zmenili sme len jedno slovíčko na „zastavme ich bratia"," hrdo povie Budaj.

Teraz stojíme pred podobným zlomom, ktorý však nemusíme ustáť

Totalitný režim padol a teraz oslavujeme už 30 slobody a demokracie. Mnoho ľudí však nie je spokojných so svojím životom a ani s tým, čo sa deje v spoločnosti.

„Niektorí ľudia vo VPN boli za to, aby neprebehlo vyrovnávanie sa s minulosťou. Ja som bol iného názoru. Podľa môjho hlbokého presvedčenia mali byť zločinci bývalého režimu potrestaní. A verím, keby sa tak udialo, tak by tak rýchlo nezavládla hodnotová dezorientácia, kde sa zrazu aj funkcionári Komunistickej strany po prezlečení kabátu začali predstavovať ako demokrati. Ľudia im uverili, potom boli sklamaní a znovu a znovu sa to recyklovalo," myslí si Budaj.

„Stále sa k nám vracajú viaceré „izmy" pod rôznymi názvami. Pracujú s prostriedkami totalitných režimov, ako je zastrašovanie, kategorizácia ľudí na „našich" a tých iných, intrigy, klamstvá, podvody, korupcia. A toto všetko je prítomné a predstavuje veľké nebezpečenstvo," doplnil Kňažko.

Koncom februára nás čakajú ďalšie slobodné parlamentné voľby, ktoré sú jedným s veľkých výdobytkov Nežnej revolúcie. Pre viacerých politikov a odborníkov budú vraj najdôležitejšie v našej histórii.

„Syndróm nedôvery a strachu sa dá u nás veľmi ľahko obnoviť. Takto rýchlo sa u nás obnovil aj po Novembri '89," hovorí Budaj a zároveň doplnil.

„Ani po voľbách v '98 neboli vinníci potrestaní. Už dvakrát sme nepotrestali zlo a čudujeme sa, že sa stále vracia a ešte silnejšie? Veď smrť mladého novinára a jeho snúbenice je ďalšie varovanie. Dnes som preto opäť presvedčený, že stojíme pred podobným zlomom, ktorý však nemusíme ustáť."

Pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie pripravila Televízia Markíza špeciálny dokument. Sledujte Nežná 30: Cesta k slobode v nedeľu 17. novembra o 20.30 h.

 

Komentáre ( 0)