• Špeciálne vydanie:

    30. výročie

    Nežnej revolúcie

15. 11. 2019 06:00 | BRATISLAVA/Katarína Kiššová

Vydala komiks o Nežnej revolúcii: Je tu veľa zla, ale aspoň proti nemu môžeme bojovať

Ako volíme, takú máme krajinu. Hovorí šéfka vydavateľstva Jana Hoschek Hoffstädter.

Prvý diel Nežného komiksu.
Prvý diel Nežného komiksu. Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič

On je rebel a ona vnučka komunistického funkcionára. Obaja majú radi Depeche Mode a na pozadí ich ľúbostného príbehu sa odohráva nepovolená demonštrácia v Bratislave. Takýto príbeh v učebnici dejepisu nenájdete, no podľa autorov Nežného komiksu pomôže mladým lepšie pochopiť priebeh a význam Nežnej revolúcie.

Jana Hoschek Hoffstädter je šéfkou vydavateľstva E.J. Publishing, ktorý pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie vydáva štyri komiksové knihy s názvom Nežný komiks.

V rozhovore hovorí, že hoci mladí o Nežnej nevedia veľa, stále verí, že väčšina chce pekne žiť.

Nežný komiks pozostáva zo štyroch príbehov. Prvý je o málo známej udalosti, ktorá sa stala v Bratislave deň pred hlavnou udalosťou. Nazvali ste to Čierna oslava. O čo ide?

Hlavní hrdinovia príbehu majú radi Depeche Mode, takže ten názov je inšpirovaný ich piesňou. 16. novembra 1989 sa odohrala študentská demonštrácia. Okolo tristo-štyristo študentov sa stretlo na "Mierku", na dnešnom Hodžovom námestí. Vtedy bol v Grassalkovichovom paláci Dom pionierov. Demonštrácia nebola povolená, napriek tomu sa študenti pochytali za ruky, spievali hymny a vybrali sa cez celé mesto k Univerzite Komenského až po Ministerstvo školstva, ktoré sídlilo na dnešnej Dobrovičovej ulici. Požadovali pravdivé učebnice a protestovali proti nápadu vybudovať v Mlynskej doline skúšobný jadrový reaktor. Kričali aj heslá ako sloboda a demokracia. Na pozadí celej tejto udalosti sa odohráva príbeh dvoch mladých zaľúbených ľudí a obaja majú radi Depeche Mode. On je rebel a ona je vnučka funkcionára.

Prvý diel Nežného komiksu.
Prvý diel Nežného komiksu. Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič
 

Ďalší komiks je o tom, ako revolúciu prežíva tínedžerka Lucia. Pripravili ste tento komiks, pretože učebnice dejepisu ponúkajú málo zrozumiteľných príbehov?

Učebnice dejepisu sú učebnice dejepisu. Tam sa málokedy zmestia príbehy. Väčšinou je to súhrn faktov a udalostí. Ale učitelia dejepisu majú príležitosť zakomponovať do výučby príbehy. Môžu dejepis ozvláštniť, ak chcú. Aj náš komiks môže byť nápomocný. Ale myslím si, že máme k dispozícii viacero dobrých kníh pre mladých o dejinách.

Odborníci kritizujú výučbu dejepisu, že práve tým najdôležitejším udalostiam 20. storočia sa žiaci venujú veľmi málo. Máme zlé učebné osnovy, alebo ani učitelia nechcú ísť do hĺbky?

Zdá sa, že na záver 20. storočia im neostáva dosť času, lebo im to vždy výjde na koniec roka. Myslím si, že by sa mal vytvoriť samostatný predmet o 20. storočí. Ja som mala skvelú dejepisárku a študovala som aj v Rakúsku, kde bol trochu iný spôsob výučby dejepisu. Problém bude asi v tom, že dejepis sa u nás učí od praveku a dávne dejiny zaberú väčšinu vyučovacieho času. A na 20. storočie, ktoré bolo nabité udalosťami už neostáva dosť času. Avšak, jedna vec sú učebné osnovy, druhá vec učitelia. Všetko sa dá urobiť zaujímavo, keď sa chce.

Nežný komiks.
Nežný komiks. Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič
 

Zdá sa teda, že mladí nerozumejú moderným dejinám, ani Nežnej revolúcii. Dospelí sa možno boja, že si tak nevážia slobodu a demokraciu. Na druhej strane, po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej to boli práve študenti, ktorí zorganizovali najväčšie zhromaždenia. Boli to študenti, ktorí roky pred tým organizovali protikorupčné pochody a v súčasnosti vedú klimatické štrajky. Takže, asi nie sú mladí ľahostajní.

Nie sú ľahostajní. Väčšinou sú to mladí ľudia, ktorí majú energiu a čas robiť revolúciu. Ja som v tomto optimistka. Je pravda, že mladí nevedia veľa o Nežnej revolúcii. Buď im o nej nehovoria rodičia, alebo sa o nej v škole poriadne neučia. Ale čo sa týka akivity mladých, som optimistická. O mladých sa hovorí všeličo, ale je tu zdravé jadro, ktoré chce pekne žiť a mať dobrú budúcnosť.

Napriek tomu je medzi mladými populárny Kotleba. Sú mladí rozdelení do dvoch nezmieriteľných táborov?

Trošku sa toho desím. Avšak, myslím si, že to často vychádza z nevedomosti. Nerozprávajú sa s rodičmi, nevedia si predstaviť, čím si museli ľudia v minulosti prejsť. Nejakú úlohu tam určite zohráva aj frustrácia, ich vlastná, alebo ich rodiny. A mladí ľudia potrebujú niekam zapadnúť, potrebujú sa identifikovať s nejakou skupinou. Myslím si, že jednou z ciest je vzdelávanie, diskusie a treba ich viesť ku kritickému mysleniu. Je to však môj pohľad, nie som na tieto témy odborníčka.

Alternatívne a konšpiračné weby šíria názory, že Nežná revolúcia bola podvod na občanoch a že je nám horšie ako pred rokom 1989. Keď si uvedomíme, že veľa voličov Kotlebu sú mladí, dá sa predpokladať, že aj oni preberajú tieto názory. Ako im vysvetliť, že sa nám teraz žije lepšie ako za socializmu?

Jedna vec je, že mladí sa narodili po roku 1989, takže sami skúsenosť s neslobodou nemajú a skúsenosť je neprenosná. Určite to nemajú dnes všetci ľahké, ale majú slobodu cestovať a vzdelávať sa. Hoci nie vždy túto slobodu využívajú, čo je škoda. Lebo práve vzdelávanie a cestovanie dáva rozhľad. Informácií majú dnes ľudia veľa. Ku každému A nájdu aj B. Je veľmi ľahké uveriť konšpiračnej teórii a keď raz uveríte jednej, začne sa to reťaziť a pridávate k nej ďalšie a ďalšie. Preto je kľúčové kritické myslenie, aby ľudia neuverili všetkému, čo si prečítajú.

Keď si ale otvoríme štandardné spravodajské webové portály či noviny, takmer každý deň na nás vyskočí korupčná kauza či informácia, s ktorým sudcom si písal obžalovaný Marian Kočner. Nedostali sme sa už do takej dezilúzie a skepsy, že ťažko presvedčíme niektorých ľudí, že je nám teraz lepšie ako za socializmu?

Už to povedalo viacero ľudí predo mnou: Demokracia nie je happyend. Na svete je aj veľa zla a vždy to tak bolo. Ale pokiaľ človek žije v demokratickej krajine, môže proti zlu bojovať. Ten boj je nekonečný a musíme ho viesť neustále. Ale aspoň máme tú možnosť. Nikto nám už nemôže hovoriť, že všetko je v poriadku a nemôže ututlávať veci. Určite je tu veľa frustrácie a sklamania. V mojom okolí tiež badám spomienkový optimizmus. Ja osobne to neviem pochopiť. Podľa mňa sa život pred 1989 a po nedá porovnávať. Lebo za to, v akej krajine žijeme dnes, si môžeme sami. S tým nemá Nežná revolúcia nič spoločné. Tá trvala niekoľko mesiacov. Prišli prvé slobodné voľby a pokračovala normálna "bežná" politika. A sem sme sa dopracovali. Ako volíme, takú máme krajinu.

Nežný komiks.
Nežný komiks. Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič
 

Spomenuli sme dva komiksy. Aké sú zvyšné dva?

Ten druhý príbeh o tínedžerke Lucii sa odohráva v Martine. Tretí sa vracia späť do Bratislavy 22. novembra, kedy sa v Bratislave diala prvá najväčšia demonštrácia. Ide o fantastický príbeh, ktorého súčasťou sú aj surrálne prvky. Je to veľmi komiksové. Dotýkame sa aj témy samizdatu (tajné vydávanie a šírenie kníh, pozn.red). Štvrtý príbeh je hororový a odohráva sa niekde na južnom Slovensku. Je to tom, čomu všetkému sme schopní uveriť a čoho sa báť.

Komiksy nájdu ľudia na pultoch kníhkupectiev. Posielali ste ich aj do škôl?

Mali sme verejnú zbierku, vďaka ktorej sa niekoľko kníh dostane aj do škôl a v spolupráci s Denníkom N sa jeden z komiksov, prerobený do časopisovej formy, dostane na viac ako 450 škôl. Ozvali sa nám aj učitelia, že chystajú materiály k 17. novembru a inšpirovali sa aj našimi komiksami.

Pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie pripravila Televízia Markíza špeciálny dokument. Sledujte Nežná 30: Cesta k slobode v nedeľu 17. novembra o 20.30 h.

 

Komentáre ( 0)