• Špeciálne vydanie:

    30. výročie

    Nežnej revolúcie

17. 11. 2019 13:53 | BRATISLAVA/tvnoviny.sk

Prvý ponovembrový šéf KSS P. Weiss: Mali sme odsúdiť konkrétnych komunistov

Nenastal žiaden akt spravodlivosti, tvrdí dnes Kňažko.

Na telo 17. novembra 2019
Na telo 17. novembra 2019 Foto: TV Markíza

Bola Nežná revolúcia až príliš nežnou? Mali byť odsúdení predstavitelia totalitného režimu, ktorý mal na po celom svete milióny obetí? A ako vôbec došlo k udalostiam, ktoré nakoniec viedli k pádu komunistickej strany? Aj na tieto otázky dnes bolo zaostrené v relácii Na telo, ktorá bola venovaná 30. výročiu 17. novembra 1989.

Tribún udalostí zo 17. novembra Milan Kňažko pripomenul, že každá totalita je založená na strachu. Výnimkou nebola ani tá komunistická vo vtedajšom Československu.

"V 50. rokoch boli justičné vraždy a dvíhali varovný prst. Neskôr už nemuseli vraždiť. Stačilo zdvihnúť ten prst a ľudia sa báli," pripomína.

Aj po 30-tich rokoch sa mu preto nepáči, že sme sa s tou desivou minulosťou nedokázali vyrovnať. Nenastal žiaden akt spravodlivosti, tvrdí dnes Kňažko.

"Akt spravodlivosti mal znamenať to, že tí, ktorí túto krajinu viedli a boli v ústrednom výbore komunistickej strany už v čase, kedy sa páchali justičné vraždy, tých bolo potrebné potrestať," vysvetlil svoj postoj.

Možno trochu prekvapivo s ním súhlasil aj Peter Weiss, ktorý sa v decembri 1989 stal prvým ponovembrovým predsedom KSS.

"Keď vidím tú mieru frustrácie v spoločnosti doteraz, mali sme súdiť konkrétnych ľudí za konkrétne zneužitie moci. To by všetci pochopili," skonštatoval.

 

Rýchle prehadzovanie kabátov

Podobne to vidí aj Michael Kocáb, ktorý patril medzi najznámejšie tváre novembrových udalostí v Prahe a neskôr sa stal blízkym spolupracovníkom prezidenta Václava Havla.

"Ja by som zakázal komunistickú stranu. Vždy som ju totiž pripodobňoval k fašistickej strane, čo sa týka počtu obetí. Každopádne malo ale prísť aspoň k potrestaniu konkrétnych vinníkov," vyhlásil.

Sociologička a bývalá predsedníčka vlády Iveta Radičová však upozorňuje, že v tom čase nebolo tak úplne ľahké rozpoznať, kto je kto.

"Prehadzovanie kabátov bolo príliš rýchle a nevkusné. Pamätám si, že ako prví menili tabuľky na dverách tí, ktorí robili na katedrách marxizmu a leninizmu. Zrazu to boli katedry politológie," spomína.

Aj preto dodáva, že pokiaľ "myslíte vážne, že chcete mať slobodu vierovyznania, ekonomickú a politickú súťaž, nemôžete to realizovať s vedúcou úlohou KSČ."

Všetko mohlo byť inak

Michael Kocáb pritom ale upozorňuje, že Nežná revolúcia mohla vyzerať úplne inak, keby vtedajšie vedenie KSČ siahlo po záložnom pláne, ktorý malo pripravený.

"Bola to akcia Zásah, ktorá mobilizovala 10-tisíc vojakov, 150 tankov a letectvo. Potom tu bola akcia Norbert, ktorá identifikovala 9 500 nepriateľov režimu k zatknutiu. A následne akcia Vlna, ktorá mala zabezpečiť opätovné ovládnutie všetkých informačných prostriedkov. Prvý týždeň však ÚV KSČ neváhalo toto všetko nasadiť. Objavili sa totiž herci a študenti, ktorí sa stali dynamickým motorom revolúcie. Tí priviedli do ulíc státisíce ľudí," vysvetľuje.

Peter Weiss zase dodáva, že všetky informácie, ktoré mal vtedy k dispozícii, svedčili o tom, že sa KSS dostala do hlbokej krízy.

"A vedenie strany bolo neakceptovateľné, považované za smiešne aj veľkou časťou členov KSS. Niektorí sme boli z tej neschopnosti začať dialóg s opozíciou nešťastní až zúfalí," tvrdí dnes prvý ponovembrový šéf komunistov.

A hoci s dnešným režimom je mnoho ľudí nespokojných, Kocáb si myslí, že aj terajšie rozkrývanie mafiánskych štruktúr, ku ktorým dochádza na Slovensku po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, je prejavom slobody.

"Zisťujete hrozné veci, ale dejú sa pritom pozitívne záležitosti. Aj tí škodcovia potrebujú slobodu, aby mohli škodiť. To je sprievodný jav, s ktorým budeme ešte nejaký čas bojovať," dodal v relácii Na telo.

Komentáre ( 0)