• Špeciálne vydanie:

    30. výročie

    Nežnej revolúcie

14. 11. 2019 19:09 | BRATISLAVA/TV Markíza

Desaťročia dostávali diváci a čitatelia cenzurované správy, vládlo sa pevnou rukou

Ľudia dostávali len informácie, ktoré podliehali schvaľovaniu.

Archívna snímka.
Archívna snímka. Foto: TV Markíza

Mali sme pocit, že ste informovaní? Dnes už vieme, že len veľmi obmedzene. Cez médiá verejnosť dostávala iba informácie, ktoré podliehali schvaľovaniu. Desaťročia dostávali diváci a čitatelia cenzurované správy.

Noviny, rozhlas, alebo televízia, všetky médiá vlastnil a ovládal štát. Vtedajší žurnalisti nemohli písať s takou slobodou ako dnes, príspevky totiž podliehali cenzúre.

„V 50. a 60. rokoch, tak tam tá cenzúra bola predbežná, to znamená, že každé noviny museli dostať predtým než vyšli, alebo každá tá skica musela dostať zelené razítko," hovoril Ľubomír Morbacher z OZ Living Memory.

„Bolo považované za správne vysielať niečo v záujme štátu, v záujme socialistickej republiky a všetko, čo bolo vlastne napádané voči tomu, už bolo vlastne selektované," vysvetľovala  historička z Historického ústavu SAV Petra Švardová.

„Z rozprávania viem mojich kolegov, že pred 68. rokom v redakcii sedel dedko, ktorý bol z cenzorského úradu, ktorý sa volal Slovenský úrad pre tlač a informácie a vždycky, keď už bolo hotové číslo, tak prezrel jednotlivé texty, jednotlivé kresby, na všetko, čo mohlo ísť dal pečiatku a to, čo nemohlo ísť, tak to akože to si nechajte, to nahraďte niečím iným," hovoril zas karikaturista Mikuláš Sliacky.

Ten začal svoje prvé kresby uverejňovať, keď mal iba 17 rokov. Pamätá si, že jedno celé vydanie museli pre jeho tvorbu skartovať.

Tvrdý režim nastal po vpáde ruských vojsk. Takzvaná normalizácia so sebou priniesla aj čistky v redakciách. Novinári sa prispôsobili a postupne začali podliehať aj autocenzúre. Sami už vedeli, čo si môžu dovoliť napísať či povedať a čo už bolo cez čiaru.

„Nasadili tam šéfov, ktorí boli buď idioti a s tými bolo ťažko, teda kovaní boľševici, nejakí stalinisti, alebo potom to boli normálni ľudia a tým nikto nechcel poškodiť. Tu ste boli v klietke a keď vás vyhodili skrz politiku z jednej redakcie, tak vás už nezobrali nikde," hovoril Mikuláš Sliacky.

Apríl 1986, susedná Ukrajina prežíva haváriu v Černobyle. Sovietsky zväz, ale mlčí. Československo sa o havárii dozvedá až keď kontaminované vzdušné prúdy prechádzajú naším územím. Komunisti len veľmi neochotne neskôr priznali, že šlo o nehodu.

Jedným zo zdrojov informácií bolo tiež v tej dobe Rádio Slobodná Európa. Pravidlá v redakciách sa začali uvoľňovať iba krátko pred príchodom revolúcie. Zrušenie cenzúry nastalo až po novembri 89.

Reportáž spracoval Martin Chlebovec.

 

Pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie pripravila Televízia Markíza špeciálny dokument. Sledujte Nežná 30: Cesta k slobode v nedeľu 17. novembra o 20.30 h.

 

Komentáre ( 0)