• Špeciálne vydanie:

    30. výročie

    Nežnej revolúcie

14. 11. 2019 19:34 | BRATISLAVA/TV Markíza

Štátna bezpečnosť pracovala na plné obrátky, sledovali akýchkoľvek oponentov režimu

Na ÚPN majú dodnes kľúče od jej konšpiračných bytov.

Ilustračná snímka.
Ilustračná snímka. Foto: ÚPN

Pod politickou kontrolou neboli len médiá, ale aj celá spoločnosť. Ktokoľvek vystupoval proti režimu, mal problém. Štátna bezpečnosť pracovala na plné obrátky, krátko pred revolúciou mala približne tisíc príslušníkov a tritisíc tajných spolupracovníkov.

Eštebáci sledovali akýchkoľvek oponentov režimu. „Stačilo, aby vyslovili verejne nesúhlas s politikou Komunistickej strany,“ povedal riaditeľ Sekcie dokumentácie ÚPN Michal Miklovič.

Osobné sledovanie, odpočúvanie telefónov, tajné prehliadky bytov aj korešpondencie. „Najdôležitejším zdrojom informácií pre Štátnu bezpečnosť boli jej tajní spolupracovníci. Toto je príklad zväzku tajného spolupracovníka, do ktorého príslušníci Štátnej bezpečnosti zakladali záznamy zo schôdzok. Tajných spolupracovníkov zároveň úkolovali na to, čo majú zistiť do ďalšej schôdzky," pokračoval Michal Miklovič.

V ÚPN majú uchované aj kľúče od konšpiračných a prepožičaných bytov. Ich zoznam už dávno zverejnili. Vyrážame len tak naslepo, Rumančeková 40 v Bratislave.

„Konšpiračné byty boli o tom, že tam na fiktívnu identitu príslušníka bol pridelený byt. Prepožičaný byt bol byt normálnej rodiny, ktorá v čase, keď boli v práci, v škole, tak prepožičala byt Štátnej bezpečnosti a na stretnutia s tajnými spolupracovníkmi,“ hovoril Michal Miklovič.

„Na ŠtB v Košiciach to vyšetrovanie tak prebiehalo takým rôznym spôsobom, s pelendrekmi po hlave,“ opisoval pamätník Alojz Lenkavský.

„Želiezka vložil medzi prsty a tlačil, čiže to bolo také bolestivé,“ hovoril zas pamätník Vladimír Jukl. „Že pod nechty špendlíkmi a takéto robievali,“ pokračoval Alojz Lenkavský.

„Veľmi dôležité pre vyrovnávanie sa s minulosťou sú skartácie, ktoré sa uskutočnili na prelome novembra a decembra 1989. Boli to skartácie na základe rozkazu prvého námestníka federálneho ministerstva vnútra Alojza Lorenca. Účelom tejto skartácie bolo zahladiť stopy po spolupráci tajných spolupracovníkov, dokonca sa zachovali aj informácie o tom, že ich v súkromí ničili príslušníci Štátnej bezpečnosti, napríklad že ich pálili na svojej záhrade,“ dodal Michal Miklovič.

Ničilo sa pokútne, narýchlo, nekontrolovane a je viac ako otázne, či naozaj všetko.

Reportáž spracovala Martina Töröková.

 

Pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie pripravila Televízia Markíza špeciálny dokument. Sledujte Nežná 30: Cesta k slobode v nedeľu 17. novembra o 20.30 h.

 

Komentáre ( 0)