• Špeciálne vydanie:

    30. výročie

    Nežnej revolúcie

12. 11. 2019 06:00 | BRATISLAVA/tvnoviny.sk

Namiesto štrajku písali písomku: Takto si na November 1989 spomínajú vtedajší žiaci a študenti

Niektoré historky vás určite pobavia.

Študenti vytvorili 7.decembra 1989 živú reťaz pred Úradom vlády SSR na Gottwaldovom námestí v Bratislave.
Študenti vytvorili 7.decembra 1989 živú reťaz pred Úradom vlády SSR na Gottwaldovom námestí v Bratislave. Foto: TASR

Udalosti z novembra 1989 zrejme zmenil mnohé životy. Na život pred pádom komunizmu niektorí spomínajú radi, no sú aj tí, ktorí by sa k bývalému režimu nikdy nevrátili. Pád komunizmu v Československu vnímali aj vtedajší žiaci a študenti. Mnohí si na udalosti z novembra 1989 pamätajú inak. O spomienky a názory sa podelili naši čitatelia.

V čase nežnej revolúcie bol ôsmakom na základnej škole aj Peter Trnovec. Zmeny so spolužiakmi veľmi prežíval. Davy na námestí ho fascinovali, aj keď vraj úplne nechápal, čo sa deje. Na viacerých zhromaždeniach bol so spolužiakmi, skandovali a chceli byť súčasťou diania.

"V triede som so spolužiakom, ktorý býval o poschodie vyššie, zvesili obraz prezidenta Gustáva Husáka. Najskôr sme z toho mali problémy, absolvovali sme pohovor u zástupkyne riaditeľky, ale nič viac z toho nebolo. Keď sa vyhlásil generálny štrajk, samozrejme, chceli sme sa zúčastniť aj my. Ibaže väčšina našich učiteľov do štrajku nešla (tuším nikto, ešte sa vtedy báli). Dokonca na hodinu slovenčiny prišla celkom nabrúsená učiteľka, že takéto veci si máme vytĺcť z hlavy a namiesto nejakého štrajku si napíšeme písomku. Vtedy sme boli veľmi nahnevaní. Ale po pár dňoch sa už začala situácia uvoľnovať a bolo jasné, že všetko bude inak."

Darina Mihucová bola študentkou v maturitnom ročníku. "Do ulíc nás nepustili, ale mali sme "protest" na veľkej chodbe vo vestibule školy. Tam mali slovnú potyčku otec - profesor (zástupca školy) so synom - študentom. Bolo to dosť ostré....a čo sa týka pozdravu, jedna profesorka nám povedala, že nikdy neprispustí, aby sme jej hovorili pani profesorka, ona bola a aj ostane súdružkou profesorkou. Ale povedzme si pravdu...dlho jej to presvedčenie nevydržalo :)"

Sylvia Maráková si v autobuse cestou do školy všmila chalana s trikolórou na bunde. Zapáčil sa jej. "A dnes sme už pomaly 27 rokov manželia. Možno by som si ho nevšimla, keby nie je revolúcia :)"

Vtedy deväťročná Slavomíra Putyrová spomína, že ich triedna učiteľka v jedno ráno zobrala do učebne, kde mali televízor. Boli tam jediná trieda a vraj sa mali ísť učiť "niečo z praxe". "Zapla nám televízor, kde dávali protesty z námestí v Bratislave a Prahe a povedala nám: Teraz sa dobre pozerajte, píšu sa dejiny. A my, malí tretiačikovia na ZŠ, sme pozerali na štrnganie kľúčami, na Karla Kryla a nechápali sme, čo sa deje, ale ostane mi to navždy v pamäti."

Vlak Nežnej revolúcie, študentský vlak z Bratislavy do Košíc.
Vlak Nežnej revolúcie, študentský vlak z Bratislavy do Košíc. Foto: TASR
 

Radoslav Šmihula bol študentom strednej školy. Štrajkovať vraj nebol, no so spolužiakmi dosiahli aspoň deň voľna a naštvali vyučujúceho. "Počas praxe sme sa všetci zaťali a do montériek sme nevliezli, majstra skoro porazilo."

O nezabudnuteľný zážitok sa podelila Tatiana Alfjorov, ktorá sa stretla s prezidentom Václavom Havlom. "Bol to silný zážitok. Ako dieťa vidieť takého pána. Pre mňa to bol pán! Pamätám si, keď prichádzal do mesta a my ako deti sme za ním utekali a kývali o dušu a šiel na starom veľkom aute."

Juditu Petrusovú v 11 rokoch hnevalo, že v telke nešli relácie a rozprávky. "Len vkuse ľudia na námestí kričiaci niečo "VPN a V JEDNOTE JE SILA". V ZŠ na vyučovaní slovenčiny nám učiteľ povedal - robia to študenti, keby do ulíc vyšli takto moje deti, tak by som ich zrúbal !"

Tisíce študentov a pracujúcich sa 27. novembra 1989 zišli na zhromaždení, ktoré bolo súčasťou manifestačného štrajku na Námestí V. I. Lenina v Žiline.
Tisíce študentov a pracujúcich sa 27. novembra 1989 zišli na zhromaždení, ktoré bolo súčasťou manifestačného štrajku na Námestí V. I. Lenina v Žiline. Foto: TASR
 

Necelých 18 rokov mala vtedy Marcela Jankovičová a vraj nechápala, čo sa deje. "Bolo mi dobre. Mala som necelých 18 rokov, život sa mi zrútil, odvtedy mi už dobre nikdy nebolo. November nepriniesol nič dobré!"

Lenka Nováková Lacková bola prváčka na ZŠ. "Mala som byť iskrička, tú sukňu a košeľu, ktorú mi mamka kúpila, som mala len raz na sebe a aj poslednýkrát. A tie súdružky učiteľky, ktoré sa nám vysmievali, že chodíme do kostola o pár mesiacov učili náboženstvo. Čudná doba nastala," povedala.

Zábavný moment si vybavuje Alexander Volek. "Bol som žiakom na ZŠ a pamätám si, ako sme v jedno ráno zdravili učiteľku "Čest práci" a na ďalší deň na nás kričala, že máme používať pozdrav "Dobrý deň". A keďže sme boli druháci a tretiaci, tak nám to trvalo dlhšie, čo ju privádzalo do zúfalstva.

Nepríjemný nomebrový zážitok si vybavuje Helga Marczelová. "Dostala som zápal stredného ucha pri štrnganí kľúčami."

Komentáre ( 0)