• Špeciálne vydanie:

    30. výročie

    Nežnej revolúcie

16. 11. 2019 07:00 | BRATISLAVA/Jana Habarová

Tínedžeri za socializmu a dnes: Žiadny internet či mobil, ale povinne na zemiakovú brigádu

Pozrime sa na mládež pred rokom 1989.

Zemiaková brigáda za socializmu
Zemiaková brigáda za socializmu Foto: TASR

Súčasní tínedžeri si život bez mobilných telefónov, internetu či počítačových hier už nevedia ani predstaviť. O socializme vedia len z rozprávania rodičov a učiteľov v škole. Dnes môžu cestovať kdekoľvek za hranice, sú slobodní v obliekaní, počúvaní hudby, sledovaní rôznorodých filmov a seriálov. Pozrime sa ale na mládež pred rokom 1989.

Mladí ľudia v komunizme mali úplne iné záujmy a aktivity, ktoré boli často nedobrovoľné. Svoje tiché protesty voči režimu vyjadrovali účesmi, oblečením alebo počúvaním zakázanej hudby. Väčšinu svojho voľného času trávili vonku s priateľmi, keďže neexistovali žiadne sociálne siete. Nechodili po baroch a kaviarňach, ale po brigádach, do športových a spoločenských klubov.

Mládež bola organizovaná v pionierskych organizáciách (Československý zväz mládeže). Organizovali sa spartakiády, obľúbený bol hula-hop, žiaci chodili pomáhať do podnikov alebo do poľnohospodárstva na zemiakové brigády. Nemali pri sebe 24-hodín denne mobilné telefóny, aby si zaznamenávali svoj život na videá, „selfie" fotografie a posielali si medzi sebou správy.

Pionieri za socializmu
Pionieri za socializmu Foto: TASR
 

Na všetko sa stáli dlhé rady, veľa vecí bolo nedostatkovým tovarom. Pomaranče, či iné dnes už dostupné ovocie zo zahraničia, boli iba podpultový tovar na 1. mája a pred Vianocami. Deti sa korčuľovali v bagandžiach - hnedých unisex s korčuľami na kľúčik, zvaných „halifaxne". Do školy sa chodilo v teplákoch, na sviatočné dni boli biele pančušky a vysoké biele topánky na šnurovanie.

Bohatšie rodiny mali gramofón a gramoplatne, iní počúvali hudbu z rádia, najmä bigbít. Žiadne mp3 či mp4 skladby na iPodoch či iných digitálnych prehrávačoch. Hudbe vládol džez a presadzoval sa rock and roll z rádia Tesla Máj, a najmä zakázané stanice Rádio Luxembourgh, neskôr Hlas Ameriky či Slobodná Európa.

Kto mal doma televíziu bol v kolektíve obľúbený. Časté návštevy za účelom sledovania televíznej relácie boli na dennom poriadku. Nepozerali sa akčné thrilleri ani horory s americkými slávnymi hercami, mladí mali medzi svojimi idolmi kozmonautov a hrdinov brigád socialistickej práce.

V televízii nesledovali Marvelovky ani reality show, pozerali „30 prípadov majora Zemana", „Nemocnicu na okraji mesta" či „Vtipnejší vyhráva", „Ktosi je za dverami" alebo seriály „Bakalári", „Chobotnica", „My všichni školou povinní".

Cestovanie

Cez leto chodili deti do pionierskych táborov, dovolenkovalo sa najmä na chalupách, na záhrade, chodilo sa na cesty po Slovensku. Za hranice sa mohlo cestovať so špeciálnym povolením, najmä do Bulharska, NDR a iných socialistických krajín. Devízový prísľub či cestovná doložka sú dnes pre mladých neznáme pojmy. Tie boli nutné napríklad do Maďarska alebo Juhoslávie (kde sa niektorým rodinám či jednotlivcom podarilo ilegálne prekročiť hranice a emigrovať na západ).

Letný tábor za socializmu
Letný tábor za socializmu Foto: TASR
 

Komunistický režim platil pre všetkých, aj pre tých najmenších. Verejný život, prístup k vzdelaniu a sloboda prejavu sa pomaly uzatvárali. Počas komunizmu vznikla ŠtB so skutočne silným systémom kontroly. Štátny dozor platil aj pre tínedžerov. Mládež musela navštevovať predškolské zariadenia a v roku 1972 vznikol Socialistický zväz mládeže, aby politicky podchytil už stredoškolskú mládež, píše Zuzana Profanová vo svojej publikácii „Žili sme v socializme".

Čo bolo „In"

Počúvala sa viedenská hitparáda Grossen 10 na Ő 3 a Falco, či hitparáda na Hlase Ameriky. Neskôr sa na scéne objavovali „depešáci" a na hudobných festivaloch pankáči. Sexsymbolmi medzi mladými dievčatami boli Lukáš Vaculík a Sagvan Tofi. Dnešná mládež by si musela tieto mená vygoogliť na internete. V hudobnom priemysle kraľoval Elán a Michal David.

„In" boli krikľavé šnúrky, farebné slnečné okuliare, „plesňáky" (džínsy so vzorom „plesne", ktorá imitovala batiku) biele ponožky, tepláky, minisukne (lem sukne sa končil na mieste, kde končili vystreté prsty pripaženej ruky) alebo baretky a klobúky. V zime rogesy, pletené čelenky a štucne a všetko sa šilo stále podľa Burdy.

Móda za socializmu
Móda za socializmu Foto: TASR
 

Tínedžeri vyhľadávali rifle, ktoré však boli zo začiatku zakázané. Bol to prejav malej vzbury. „Štát proti rifliam bojoval rôznymi spôsobmi, jedným z nich bolo vyzdvihovanie domáceho odevného priemyslu pred zahraničným. Ďalšími boli napríklad školské alebo spoločenské reguly," píše Profanová.

Modernými účesmi boli krátke strihy (aj pre dievčatá). Vlasy sa však zároveň nakrúcali, tupírovali, vyčesávali do zložitých drdolov. Mladšie dievčatá si nechávali dlhé vlasy a zapletali ich do vrkočov. V móde bol aj tzv. „kont" (konský chvost), čiže vrkoč zdvihnutý na temene hlavy. Do vlasov sa vplietali alebo viazali ozdoby v tvare mašlí a farebných šnúrok.

„K 50. rokom neodmysliteľne patrí aj skrášľovanie tela a tváre. Do obchodov prichádza drogistický tovar - krémy, šampóny, mydlá, voňavky, rúže na pery a i., po ktorých zo začiatku siahli len tie odvážnejšie dievčatá a ženy. Viac ako šminkami zvýraznená tvár sa preferovala všeobecná hygiena a čistota tela, aj vhodná úprava vzhľadu," píše Profanová vo svojej publikácii.

Bicykle a škodovky boli chlapčenskými snami. Všetci si lámali hlavu s Rubikovou kockou a pre deti zúfalí rodičia zháňali céčka a obrázky šmoulov. Céčkománia sa dostala aj do populárnej piesne „Céčka sbírá céčka"! Ešte sa zháňali mončičy a klik-klak.

Voľný čas

Prieskumy ukazujú, že súčasní tínedžeri trávia väčšinu svojho voľného času doma. Hrajú sa počítačové hry, hodiny dokážu byť na internete a sociálnych sieťach. Mobily ponúkajú množstvo aplikácií, ktorým sa tiež dokážu venovať dlhý čas. Tínedžeri navštevujú kiná, bary, kaviarne, športové či iné zariadenia. Pred Nežnou revolúciou to v domácnostiach vyzeralo inak.

Spartakiáda
Spartakiáda Foto: TASR
 

Pre stiesnené priestory bytov sa deti orientovali na vonkajšie priestory. Navštevovali kultúrne centrá, športovali na sídliskách, dievčatá chodili najmä na prechádzky a ich kroky často viedli do obchodného domu. Tínedžeri sa stretávali v parkoch, na odľahlejších miestach (staveniskách), stavali si bunkre a domy na stromoch.

Koncom 80-tych rokov sa mládež zabávala aj na diskotékach, počúvala hudbu skupiny Beatles, chodila do kina na „indiánky", sledovala športové zápasy a učila sa šoférovať prvé autá.

Komentáre ( 0)