28. 11. 2018 21:47 , článok bol aktualizovaný 28. 11. 2018 22:09 | PRAHA/TASR

Zomrel děda Fanda z kultových Babovřeskov

Lubomíra Kostelku (†91) priviedol k herectvu spolužiak zo strednej Vladimír Menšík.

Lubomír Kostelka na archívnej snímke z 19. novembra 2009.
Lubomír Kostelka na archívnej snímke z 19. novembra 2009. Foto: Profimedia.sk

Vo veku 91 rokov zomrel po náhlej srdcovej príhode český herec Lubomír Kostelka, známy predovšetkým z filmových komédií. Okrem kľúčovej úlohy Gullivera v dráme Případ pro začínajícího kata (1969) vytvoril stovky menších postáv, od zlodeja Pajdáka vo filme Páni kluci až po deda Fandu v prvých dvoch dieloch veselohry Babovřesky režiséra Zdeňka Trošku. Informácie priniesol portál iDNES.cz.

Redakcii potvrdil správu o úmrtí hercov syn Martin Kostelka. Podľa jeho slov "otec dostal západ pľúc a jeho srdce to už nevydržalo".

Počas šesťdesiatročnej kariéry sa objavil v takmer 300 filmoch, seriáloch a televíznych programoch.

Za normalizácie hrával menšie úsmevné postavy v dnes už kultových snímkach Pane, vy jste vdova!, Čtyři vraždy stačí, drahoušku, Což takhle dát si špenát alebo Ako utopiť Dr. Mráčka - takmer vždy po boku Menšíka.


Po novembri 1989 nakrúcal Kostelka televízne seriály, napríklad Arabela sa vracia, Bylo nás pět, Život na zámku, Ranč U zelené sedmy a Zdivočelá země.

Nakrútil aj oceňované filmy ako Kuře melancholik (1999) a Babí léto (2001). Práve vedľajšia rola v snímke Kuře melancholik mu vyniesla nomináciu na cenu Český lev.

Kto bol Lubomír Kostelka

Narodil sa 31. marca 1927 v Přerove, kde jeho otec pracoval ako strojvodca na železnici. Prežil tu svoje detstvo, aj keď počas prázdnin chodieval do Vyškova na Morave, odkiaľ pochádzala jeho mama.

Nastúpil na obchodnú akadémiu, no počas okupácie ho vylúčili, a tak sa vyučil za elektrikára. Nastúpil potom na elektrotechnickú priemyslovku a tu sa zoznámil so svojím dlhoročným kamarátom, legendárnym hercom Vladimírom Menšíkom.

Popri matke, ktorá mu tiež vštepovala lásku k divadlu, ho práve toto stretnutie nasmerovalo k hereckej profesii. Začali spolu študovať na dramatickom oddelení brnianskeho konzervatória, ktoré sa neskôr pretransformovalo na Janáčkovu akadémiu múzických umení. V roku 1953 začal hrať v divadle v Českom Tešíne, potom prešiel do Divadla bratří Mrštíků v Brně.

V roku 1956 sa Lubomír Kostelka presťahoval do Prahy. Menšík mu sprostredkoval stretnutie s Janom Werichom, ktorý ho prijal do svojho súboru ABC. V roku 1963 však opäť spolu s Menšíkom začali pracovať takmer výhradne pre film a televíziu a v divadle Kostelka hosťoval zriedkavejšie.

Prvými filmami, v ktorých sa roku 1957 Lubomír Kostelka objavil, bola Škola otců (réžia Ladislav Helge) a satira Konec jasnovidce (Vladimír Svitáček, Jan Roháč). V 60. rokoch 20. storočia si zahral v celej sérii populárnych komédií, napríklad Kdo chce zabít Jessii? (Václav Vorlíček, 1966), či Fantom z Morrisvillu (Bořivoj Zeman, 1966), kde stvárnil svojrázneho indického fakíra chovajúceho tigre.

Hneď počas roka 1967 prišli ďalšie komédie Přísně tajné premiéry (Martin Frič), experimentálny pospiatky premietaný Happy end (Oldřich Lipský) či paródia na špionážne filmy Konec agenta W4C prostřednictvím psa pana Foustky (Václav Vorlíček). Výnimočný bol Případ pro začínajícího kata (Pavel Juráček, 1969), v ktorom si Lubomír Kostelka zahral svoju jedinú hlavnú postavu Gullivera.

V legendárnej komédii Pane, vy jste vdova! (Václav Vorlíček, 1970) stvárnil lojálneho komorníka a v ďalšej snímke Čtyri vraždy stačí, drahoušku (Oldřich Lipský, 1970) hral pre zmenu policajta.

V komédii Jak utopit Dr. Mráčka aneb konec vodníků v Čechách (Václav Vorlíček, 1974) sa podobne ako v množstve ďalších filmov stretol so svojím priateľom Vladimírom Menšíkom. Spolu nielen hrávali, ale často aj popíjali a oslovovali sa dôverne "Ládine" a "Lubine". Už v staršom veku hral Kostelka v "seniorskom" filme Vladimíra Michálka Babí léto (2001).

Podobne dlhý by bol aj zoznam seriálov, v ktorých Lubomír Kostelka účinkoval. Väčší priestor dostal napríklad vo vojnovom seriáli Vlak dětství a naděje (Karel Kachyňa, 1985), v prvorepublikovom poetickom seriáli Bylo nás pět (Karel Smyczek, 1994) a v populárnom Ranči u zelené sedmy (Miroslav Balajka), ktorý nakrúcal až do roku 2005.

Spomienky na Vladimíra Menšíka spracoval v knihe Nejen v kuchyni s Vladimírem Menšíkem, do ktorej zakomponoval aj svoje kulinárske skúsenosti. Práve varenie a chalupárčenie patrili k veľkým koníčkom Lubomíra "Lubina" Kostelku, ktorý trávil na vidieku aj roky dôchodku.

Komentáre ( 0)

 

VIAC Z Šoubiz