05. 01. 2019 12:45 | BRATISLAVA/markiza.sk, pt

Keď historikom pení krv: Najvážnejšie omyly Hollywoodu

Továreň na sny dokáže niekedy poriadne prestreliť!

Leonardo DiCaprio a Kate Winslet a ich najslávnešia scéna v snímke Titanic
Leonardo DiCaprio a Kate Winslet a ich najslávnešia scéna v snímke Titanic Foto: Profimedia.sk

Aj keď každý súdny človek dokáže pochopiť, že hollywoodske veľkofilmy majú divákom ponúknuť v prvom rade zábavu a nie podrobnú historickú exkurziu, pri častom prekrúcaní či ignorovaní historických faktov zostáva občas až rozum stáť. Ponúkame vám niekoľko najvážnejších omylov v známych blockbusteroch, pri ktorých si museli odborníci na dejiny a históriu trieskať hlavy o múr.

Statočné srdce (1995)

statocne srdce Icon Entertainment International.jpg
statocne srdce Icon Entertainment International.jpg Foto: Profimedia.sk/Icon Entertainment International
 

Kultový film Mela Gibsona sa môže popýšiť piatimi Oscarmi, ale tiež množstvom historických nezrovnalostí a do oka bijúcich chýb a výmyslov. Hlavný hrdina William Wallace vôbec nebol človek z ľudu, naopak, bol škótsky aristokrat.

Jedným z ústredných motívov snímky je jeho románik s manželkou následníka anglického trónu Eduarda II., francúzskou princeznou Izabelou. Stretnúť sa síce mohli, ale Izabela mala vtedy iba tri roky. Tiež nie je pravda, že Eduard II. bol homosexuál.

Úsmev na perách vyvolá tiež fakt, že škótski bojovníci za slobodu pobehujú po celý čas vo filme v tradičných kiltoch a klanových šerpách. Lenže tie koncom 13. storočia neexistovali! V Škótsku sa objavili až v 16. storočí, viac ako 200 rokov po udalostiach opisovaných v Statočnom srdci. Výmyslom je aj to, že Angličania zakázali Škótom používanie gájd.

Pocahontas (1995)

pocahontas.jpg
pocahontas.jpg Foto: Profimedia.sk
 

Ľúbostný príbeh medzi indiánskou princeznou a anglickým osadníkom sa nikdy neudial. A už vôbec nemal rozprávkový koniec. Hoci sa Pocahontas a John Smith mohli stretnúť, v čase Smithovho príchodu do Virgínie mala Pocahontas zhruba 10 rokov.

Smith tiež nebol v skutočnosti milým chlapíkom, jeho súčastníci ho opisovali ako nevľúdneho, drsného a krutého muža. Anglickí kolonisti zajali Pocahonts tri roky potom, ako sa Smith vrátil do vlasti. Ako 17-ročná sa vydala za Johna Rolfea a odcestovala s ním do Anglicka. O tri roky neskôr však za nevyjasnených okolností zomrela.

Titanic (1997)

profimedia-0124251097.jpg
profimedia-0124251097.jpg Foto: Profimedia.sk/Paramount Pictures and Twentieth Century Fox
 

Titanic je jedným z najoceňovanejších a najlepšie zarabajúcich filmov histórie. No ani ten sa nevyhol hrubým chybám a omylom, hoci množstvo udalostí opísal skutočne verne. V prvom rade, podľa dobových svedectiev posádka lode určite nezamkla pasžierov tretej triedy v podpalubí, keď sa parník začal potápať.

Najväčším prešľapom autorov bolo vykreslenie prvého dôstojníka Williama Murdocha. Vo filme najskôr zastrelí jedného z pasažierov a potom spácha samovraždu. Podľa reálnych záznamov a výpovedí zachránených to bolo práve naopak. Murdoch až do poslednej chvíle pomáhal pasažierom a zomrel hrdinskou smrťou.

Pobúrenie potomkov prvého dôstojníka najznámejšej lode sveta po premiére Titanicu nakoniec zmiernilo verejné ospravedlnenie autorov a príspevok 5 000 libier pre vzdelávaciu nadáciu Williama Murdocha.

Ponorka U-571 (2000)

u571 universal pictures.jpg
u571 universal pictures.jpg Foto: Universal Pictures
 

Americkí hrdinovia opäť raz zachránili svet. V prípade tohto filmu však iba na plátne. Američania ako prví nezískali nemecký šifrovací stroj Enigma, podarilo sa to Britiom. V skutočnosti išlo o ponorku U-110, ktorú zajala britská loď HMS Bulldog v máji roku 1941. Teda ešte v čase, keď USA nevstúpili do vojny.

Ponorku U-571 potopila hlbinná mína pri pobreží Írska v roku 1944. Historici vyčítajú autorom snímky aj to, ako nereálne a barbarsky vykreslili posádky nemeckých ponoriek. Nehovoriac o tom, že okrem poznámky v záverečných titulkoch, úplne odignorovali britské zásluhy pri získaní šifrovacieho stroja. A už vôbec sa vo filme nespomína, že nacistický komunikačný kód prelomili britskí spravodajskí špecialisti z Bletchley Parku.

Patriot (2000)

the-patriot-mel-gibson.jpg
the-patriot-mel-gibson.jpg Foto: Columbia Pictures
 

A opäť tu máme Mela Gibsona a jeho hrdinského bojovníka (tentoraz) za americkú nezávislosť Benjamina Martina. Hoci sa scenárista Robert Rodat netajil tým, že jeho hlavný hrdina je fiktívnou postavou, stvoril ho na základe štyroch reálnych ľudí. No jeden z nich, Francis Marion, bol pravým opakom filmového Benjamina Martina. Bol to poriadny zloduch, ktorý zabíjal pôvodných obyvateľov len pre zábavu a znásilnil desiatky žien.

Historici a predovšetkým Afroameričania podrobili film Rolanda Emmericha ostrej kritike, pretože úplne prehliada hrôzy otroctva, aj keď v čase boja za nezávislosť bolo úplne štandardné. Postavy černochov v Patriotovi sú zobrazené úplne nereálne ako šťastné individuality. Na pravde sa nezakladá ani opis britských vojakov, ktorých autori vykreslili ako beštiálnych sadistov.

Pearl Harbor (2001)

pearl harbor.jpg
pearl harbor.jpg Foto: Touchstone Pictures & Jerry Bruckheimer Films
 

Útok Japoncov na americkú námornú základňu Pearl Harbor sa považuje za historický míľnik v novodobých dejinách. Preto je aj mimoriadne dobre zdokumentovaný, čo však vôbec nebráni filmárom robiť si veci po svojom. V epickej snímke Jerryho Bruckheimera sa tak nájde viacero povážlivých nezrovnalostí.

Napríklad útočiace japonské lietadlá nemali zelený náter, ale sivý. Autori sa to snažili ospravedlniť tým, aby diváci nestratili prehľad, kto je vlastne nepriateľ. Nepravdou je aj to, že Japonci plošne bombardovali zdravotnícke zariadenia. Pri skutočnom útoku padla iba jedna bomba na nemocnicu a aj to omylom. Výbuch mal iba jednu obeť.

Najväčším nezmyslom je scéna, keď prezident USA Franklin Roosevelt vstane pred členmi krízového štábu z invalidného vozíka, aby ukázal, že všetko je možné. V skutočnosti sa však nič také nestalo. V čase japonského útoku bol na invalidný vozík pripútaný natrvalo. Rovnako vymyslené sú aj slová japonského admirála Jamamota, že týmto činom zobudili spiaceho obra.

Posledný samuraj (2003)

the-last-samuraijpg.jpeg
the-last-samuraijpg.jpeg Foto: Warner Bros.
 

Tom Cruise ako samuraj? Prečo nie, vo filme je možné všetko. Hoci postava vojnového veterána Nathana Algrena, ktorý dostane džob v Japonsku, aby pomohol zmodernizovať cisársku armádu, je vymyslená, vzbura samurajov v roku 1877 je historickým faktom.

A v tom je podľa historikov najväčší kameň úrazu snímky Posledný samuraj. V skutočnosti nešlo o povstanie za vznešené ideály samurajov, odpor proti moderným technológiám a postavenie sa krutej vládnucej triede. Kedysi takmer všemocná kasta bojovníkov si len chcela zachovať svoje feudálne privilégiá. A vôbec nepohŕdali modernými palnými zbraňami. Naopak, počas vzbury ich používali v hojnej miere.

300 (2006)

300.jpg
300.jpg Foto: Warner Bros.
 

Epická snímka 300 priniesla do kinematografie veľmi pôsobivý a inovatívny spôsob vizualizácie a vznikla na základe komiksovej predlohy. Tá sa inšpirovala reálnymi historickými udalosťami. No viac-menej voľne, aj keď režisér Zack Snyder tvrdil, že 90 percent jeho filmu korešponduje so skutočnosťou. Tristo udatných spartských bojovníkov sa naozaj postavilo obrovskej perzskej presile v legendárnej bitke pri Termopylách, ale po ich boku stálo viac ako 7 000 Grékov.

Vykreslenie Peržanov tiež absolútne nezodpovedá realite. Určite to nebola horda barbarov, hrdlorezov, šamanov a polobohov. Hoci mali Peržania dobyvateľské ambície, v tých časoch boli jedným z najvyvinutejších, najkultúrnejších a najhumánejších štátnych útvarov. Podporovali vedu, umenie a boli medzi prvými, ktorí aplikovali prvky demokracie a ľudských práv do každodenného života.

Kráľova reč (2010)

kralova rec.jpg
kralova rec.jpg Foto: Speaking Film Productions Ltd.
 

Film Kráľova reč s Colinom Firthom v hlavnej úlohe priniesol divákom emotívny pohľad na to, ako sa britský kráľ Juraj VI. musel vysporiadať s rečovou vadou. Výrazne mu v tom pomohol Geoffrey Rush ako logopéd a terapeut Lionel Logue.

Realita však bola podstatne iná, ako ju prezentuje snímka ovenčená štyrmi Oscarmi. Juraj totiž začal svoje koktanie riešiť dávno predtým, ako mal v rozhlase predniesť prejav v čase vypuknutia 2. svetovej vony. Pomoc odborníkov vyhľadal už desať rokov predtým.

Na pravde sa nezakladá ani familiárny vzťah medzi Jurajom a logopédom. Podľa syna Lionela Logua jeho otec pred kráľom nikdy nenadával a už vôbec si ho nedovolil oslovovať ho prezývkou Bertie.

Komentáre ( 0)

 

VIAC Z Šoubiz