08. 08. 2018 12:56 , článok bol aktualizovaný 08. 08. 2018 16:48 | CHICAGO/kc

Ikona Chicaga, hokejový džentlmen a inovátor. Toto je príbeh Stana Mikitu

Keď videl, že vlak je pripravený na odjazd a matka s otcom tam ostávajú, chytil sa stĺpu a plakal.

Socha Stana Mikitu pred United Centre v Chicagu.
Socha Stana Mikitu pred United Centre v Chicagu. Foto: gettyimages

Do Kanady odišiel v roku 1948 ako Stanko Gvoth, za morom ho poznajú pod menom Stan Mikita. Hokejová ikona Chicaga, inovátor a džentlmen. Mikita bol prvý slovenský rodák, ktorý získal slávny Stanley Cup. Príbeh legendy slovenského hokeja, ktorá v utorok vo veku 78 rokov opustila svet, vám priblížime v nasledujúcich riadkoch.

Iba do ôsmich rokov žil Mikita na Slovensku, vtedy sa ešte volal Stanislav Guoth. Pripomeňme, že Sokolče, v ktorých sa narodil, boli v roku 1975 jednou z obcí, ktoré zatopila Liptovská Mara.

 

Jeho otec pracoval ako údržbár, matka sa venovala domácnosti a pestovaniu zeleniny. V roku 1948 prišli na návštevu ku Gvothovcom príbuzní Anna a Joe Mikitovci, ktorí už v tom čase žili v kanadskom Ontariu. Tí nemohli mať vlastné deti a napokon si vtedy 8-ročného Stanislava vzali so sebou do St. Catharines. 

"Keď so mnou teta a strýko prišli na stanicu v Prahe, rozmýšľal som, aká bude Kanada. Ale keď som videl, že vlak je pripravený na odjazd a matka s otcom tam ostávajú, chytil som sa stĺpu a plakal som. Každú sekundu jazdy vlakom som sa snažil vyskočiť a vrátiť sa k rodičom," citoval oficiálny portál NHL slová Mikitu z roku 1966.

Po dlhej ceste, ktorá zahŕňala aj vyše dvojtýždňovú plavbu loďou z francúzskeho Le Havre do kanadského Montrealu, sa začala písať kariéra jednej z najväčších osobností NHL.

Jeho veľkým vzorom bol Ted Lindsay

Stan od 15 rokov hrával v juniorskom tíme St. Catharines Teepees v súťaži v štáte Ontario. Jeho výkony neunikli pozornosti Chicaga Blackhawks, kde ako 18-ročný nastúpil na prvý zápas v NHL.

V rozhovore z roku 2011 pre denník Pravda porozprával Mikita o svojich začiatkoch v Chicagu.

„Nikdy predtým som nebol v takom veľkom meste. Keď som prvýkrát pricestoval do Chicaga, pred železničnou stanicou ma mal čakať Bobby Hull, lenže on tam nebol. Nemali sme vtedy mobilné telefóny ako teraz. Nevedel som, čo mám robiť, tuším som nemal dosť peňazí ani na taxík. Tak som sa vrátil na stanicu, dal som si kávu, zapálil cigaretu. Vtedy som ešte fajčil. Po chvíli som sa vrátil tam, kde ma mal čakať Bobby. Namiesto neho sa tam objavil náš tréner. Zbadal ma s cigaretou v ruke a vraví mi - zahoď to."

Jeho veľkým vzorom bol Ted Lindsay, legendárny útočník Detroitu Red Wings. Bol rovnako nízky ako Mikita, ktorý si aj vďaka nemu uvedomil, že aj s takými fyzickými parametrami sa z neho môže stať dobrý hráč.

Stan Mikita bol dynamickým ofenzívnym hráčom, menšiu výšku kompenzoval húževnatosťou a pozornosťou k ofenzívnym detailom.

Stan Mikita na archívnej snímke z roku 1965 v súboji o puk s Tedom Lindsayom (Detroit Red Wings).
Stan Mikita na archívnej snímke z roku 1965 v súboji o puk s Tedom Lindsayom (Detroit Red Wings). Foto: TASR/AP
 

Prečo tým somárom nepovieš, že si Slovák

Imigrant Mikita spočiatku nemal veľa kamarátov, ale anglicky sa naučil veľmi rýchlo, hoci ako priznal, najskôr nie práve najkrajšie slová.

V sezóne 1958-59 odohral za Blackhawks tri zápasy, ale od ďalšieho ročníka za nich začal nastupovať pravidelne. V sezóne 1959-60 nazbieral 53 bodov (19+34) a v nasledujúcom roku pomohol Chicagu vyhrať prvý Stanley Cup od roku 1938. Medzi ofenzívnu elitu NHL sa zaradil v sezóne 1961-62, keď zaznamenal 77 bodov (25+52). To bola prvá z desiatich po sebe idúcich sezón, v ktorých prekonal 70 bodov. Medzi rokmi 1964-68 štyrikrát vyhral Art Ross Trophy. Jeho maximom je 97 bodov (35+62) zo sezóny 1966-67.

V Amerike ho často považovali za Čecha. Mikita si z toho však ťažkú hlavu nerobil, viac ako on to prežíval skôr jeho adoptívny otec.

„Prečo tým somárom nepovieš, že ty si Slovák a nie Čech?" pýtal sa ho raz otec. Stan sa nad tým len pousmial. „Keď som sa narodil, bolo Slovensko. Keď som odchádzal do Ameriky, tak Československo. A teraz je zasa Slovensko," zaspomínal si v rozhovore pre spomínaný denník.

Rozhovor so Stanom Mikitom z roku 1972 (v slovenčine)

Zahnutá čepeľ vznikla vďaka náhode

Stanovi sa pripisuje aj vynález zahnutých čepelí hokejok, keď v jednom zápase sa mu čepeľ „nešťastne" zakrivila po zaseknutí sa v špáre mantinelu. On a po ňom aj spoluhráči z tímu objavili čaro zahnutej čepele. Bol taktiež jedným z prvých hráčov, ktorí preferovali streľbu tzv. príklepom.

Mikita strávil v prvých rokoch v profilige veľa času na trestnej lavici, po roku 1965 však zmenil štýl a dvakrát sa stal víťazom Lady Byng Trophy pre hráča s výbornými schopnosťami a gentlemanským správaním. "Robil som hlúpe veci, ktoré som robiť nemal," povedal o svojom prerode.

Jeden zápas za Košice, chcel hrať za Československo

Mikita si v roku 1967, keď bol na vrchole síl, dokonca zahral aj jeden zápas za Košice. Vedenie klubu mu vtedy vraj sľúbilo, že ak nastúpi, tak kúpia jeho žene norkový kožuch. Stan dal v zápase proti Banskej Bystrici, ktorý sa skončil výhrou Košíc 9:1, až štyri góly.

V roku 1972 obliekol aj reprezentačný dres Kanady. V Moskve odohral dva duely pamätnej série proti Sovietskemu zväzu. O štyri roky prejavil záujem hrať na Kanadskom pohári za Československo. Stále mal totiž slovenskú národnosť. Bohužiaľ, vtedajšia moc to nepovolila.

Mikita ukončil kariéru pre chronické zranenie chrbta v roku 1980. O tri roky neskôr sa stal členom Siene slávy NHL. V roku 2002 ho zaradili do Siene slávy slovenského hokeja.

Mikita získal osem individuálnych ocenení a v roku 1961 aj Stanleyho pohár. Dodnes mu v historickej tabuľke produktivity NHL patrí 14. miesto. Keď ukončil kariéru, bol v tomto rebríčku na 3. mieste.

Mikita v NHL odohral 22 sezón za Chicago Blackhawks. V 1394 zápasoch dosiahol 1467 bodov za 541 gólov a 926 asistencií, stále je najproduktívnejší hráč v histórii klubu. Štyrikrát získal Art Ross Trophy pre najproduktívnejšieho hráča základnej časti (1964, 1965, 1967, 1968), dvakrát sa stal najužitočnejším hráčom sezóny (Hart Memorial Trophy - 1967, 1968), dvakrát získal Lady Byng Trophy pre najslušnejšieho hráča (1967, 1968) a raz sa stal najužitočnejším hráčom NHL podľa hráčskej asociácie (Lester B. Pearson Trophy - 1976). Je v Sieni slávy NHL v Toronte i v Sieni slávy slovenského hokeja.

Po hokejovej kariére pracoval ako biznismen a golfový profesionál. Svoju slávu oživil na striebornom plátne v roku 1992, keď účinkoval v komédii Wayneov svet.

"Celých 22 rokov som bol profesionálnym športovcom, ale budú si ma pamätať z jednej scény vo filme," povedal Mikita pre Sports Illustrated.

Aj keď Blackhawks vyradili Mikitov dres, až do roku 2007 mal s tímom minimálny kontakt. Ale po smrti dlhoročného majiteľa Williama Wirtza nový prezident klubu John McDonough oslovil Mikitu a ďalšie hviezdy minulosti.

Bobby Hull, Michael Jordan a Stan Mikita na archívnej snímke z roku 2012.
Bobby Hull, Michael Jordan a Stan Mikita na archívnej snímke z roku 2012. Foto: gettyimages
 

Ikony Chicaga: Jordan, Mikita a Hull

22. augusta 2011 Blackhawks odhalili sochy Mikitu a Hulla pred svojou halou United Center. Obe hokejové legendy tam majú miesto vedľa basketbalovej superhviezdy Michaela Jordana z Chicago Bulls. Mikita strávil v Chicagu celú kariéru a je považovaný za najlepšieho hokejistu v histórii klubu.

Keď potom Blackhawks v roku 2010 po 49 rokoch triumfovali, on aj Hull boli medzi tými, kto dostal prstene za Stanley Cup. Mikita sa stal súčasťou verejných akcií. Aj v čase, keď na prahu sedemdesiatky bojoval s rakovinou ústnej dutiny.

Tomáš Kopecký, Stan Mikita a Marián Hossa na archívnej snímke z roku 2009.
Tomáš Kopecký, Stan Mikita a Marián Hossa na archívnej snímke z roku 2009. Foto: Profimedia.sk
 

V roku 2015 Mikitovi diagnostikovali demenciu s Lewyho telieskami, chorobu mozgu, ktorá napáda pamäť a spôsobuje halucinácie a poruchy spánku. "Jeho duša už odišla," povedala manželka Jill Mikita denníku Chicago Tribune v roku 2015.

V roku 2017 bol Stan Mikita vyhlásený za jedného zo stovky najlepších hráčov v histórii NHL.

Komentáre ( 0)

 

VIAC Z Hokej