13. 02. 2020 17:00 | DETVA, NITRA/TV Markíza

Tvrdené sklo alebo ohybné plexisklo? S fyzikom sme sa pozreli na to, aký je medzi nimi rozdiel

Ohybné plexisklo majú iba dve najväčšie arény - v Bratislave a v Košiciach.

Hokejista Peter Zuzin ukazuje miesto, kde narazil.
Hokejista Peter Zuzin ukazuje miesto, kde narazil. Foto: TV Markíza

Rozbité plexisklo je dnes málo vídaný moment, do hokeja však patrí. Hráč, ktorý vlastným telom rozbije ochranné sklo, je po náraze otrasený. Zisťovali, prečo sa takýto pevný materiál môže roztrieštiť ako krehké zrkadlo.

Útočník HC 07 Detva Peter Zuzin chcel v zápase s Košicami prejsť cez súperovho obrancu. Skončilo sa to však inak.

S hokejistom sa stretol reportér Ľubo Fronko priamo na ľade, kde ho narazili. Pustili sme mu video. Priznal sa, že po silnom náraze mu nebolo všetko jedno.

„Trošku ma to otriaslo, dopadlo to ešte celkom dobre, lebo som si narazil len kľúčnu kosť, mohlo ma to dorezať na tvári alebo som mohol prepadnúť za mantinel úplne. Popadalo mi aj za dres, takže je to taký šok," opísal situáciu Zuzin.

Fyzik Tomáš Húlan z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre vysvetľuje, že pevné plexisklo sa po každej strele či náraze opotrebúva. „Môžu sa postupne vytvárať malé trhlinky a keď nejaký mechanický impulz prekročí medzu pevnosti materiálu, nastane lom," vysvetlil.

Vyskúšali sme si, ako to funguje so vzorkou tyčky z tvrdeného skla a kliešťami. „Môžem sa ho pokúsiť zlomiť, ale vidím, že to sklo je naozaj pomerne ťažké zlomiť. Spravím to, že na konci tej tyčky vytvorím trhlinku. Po stlačení kliešťami praskne, " predviedol pokus Húlan.

Rozbité plexisklo nemusí byť iba po tvrdom zásahu hráča alebo rane ako z dela. Vyzerá to neuveriteľne, pevné ochranné sklo sa dokáže roztrieštiť aj pri slabom nastrelení. „Ono je to potom z veľkej časti aj hra náhody. Veľmi záleží na tom, do akého miesta je sústredený náraz," dodal fyzik.

Ľadovú plochu delí od divákov buď klasické tvrdené sklo, alebo modernejšie plexisklo. To sa pri náraze dokáže vychýliť aj o 15 centimetrov. „Pre prevádzkovateľa je sklo oveľa výhodnejšie. Lacnejšie, nepoškriabe sa. Bohužiaľ, nevýhoda skla je, keď do neho narazíte. Na rozdiel od plexiskla sa nepohne. Je to ako keď narazíte do betónovej steny," tvrdí konateľ spoločnosti na výrobu mantinelov Jiří Kopp.

Väčšina štadiónov na Slovensku má tvrdené sklom. Ohybné plexisklo majú iba dve najväčšie arény - v Bratislave a v Košiciach. „Mne to vyhovuje viacej, lebo je to mäkšie, náraz menej cítiť, je aj bezpečnejšie pre hráča. Myslím si, že časom to zavedú na viacerých štadiónoch na Slovensku," zdôraznil Zuzin.

Či už plexisklo alebo tvrdené sklo, pri obidvoch platí, že fungujú len dovtedy, kým sa nerozbijú.

Reportáž pripravili Jakub Takáč a Ľubo Fronko.

 

Komentáre ( 0)

 

VIAC Z Hokej