17. 07. 2021 07:00 , článok bol aktualizovaný 29. 07. 2021 09:58 | SIELNICA/Zuzana Gálisová

Rehák Štefečeková: Mám dve tváre. Synom pri odchode dám pusu ako mama, potom sa mením na športovkyňu

V rozhovore prezradila aj to, prečo kondičku robí iba v zime.

Zuzana Rehák Štefečeková.
Zuzana Rehák Štefečeková. Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič
Trapistka Zuzana Rehák Štefečeková.
Tréningová strelnica v Sielnici.
Trapistka Zuzana Rehák Štefečeková na tréningu v Sielnici.

Strelkyňu Zuzanu Rehák Štefečekovú sme vyspovedali iba pár dní pred odchodom do Tokia, kde si vo štvrtok pripísala historický úspech. Prečítajte si rozhovor s dnes už zlatou olympijskou medailistkou, ktorý vyšiel 17. júla.




V športovej streľbe je Slovensko jednou z top krajín na svete, naši reprezentanti priniesli domov niekoľko desiatok medailí z rôznych medzinárodných súťaží, ale aj svetových pohárov i olympiád.

Jednou z úspešných streleckých disciplín je aj trap. Pred odchodom do Tokia sme sa tréningovej strelnici v Sielnici pri Zvolene porozprávali so Zuzanou Rehák Štefečekovou, členkou Team Slovakia, ktorá ide na svoju tretiu olympiádu.

V rozhovore sa dočítate aj

Prečo si vybrala trap a neostala pri skeete ako Danka Barteková
Či musí dodržiavať stravovací režim
Prečo kondičku robí iba v zime
Ako sa jej podarilo skĺbiť šport s výchovou detí a či jej chýbajú, keď je preč

V trape patríte už roky medzi svetovú špičku. Kedy ste sa rozhodli pre tento šport a kto vás po prvý raz priviedol na strelnicu?

Prvú fotku zo strelnice mám ako polročné dieťa. Otec bol amatérsky športový strelec, strieľal skeet. Niekto chodil cez víkend na ryby, tatino na strelnicu a ja s ním. Po tom ako som vyskúšala asi v dvanástich rokoch nejaké športy tenis, či volejbal, som si povedala, že vyskúšam aj športovú streľbu. A keď mi to nepôjde, budem kaderníčka. (smiech).

Trapistky Zuzana Rehák Štefečeková a Jana Špotáková na tréningu v Sielnici.
Trapistky Zuzana Rehák Štefečeková a Jana Špotáková na tréningu v Sielnici. Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič
 

Ale nakoniec som pri športe ostala. Bolo to iné. Rovesníci sa ma pýtali, že aký šport robím a nebol to trápny tenis tak som odpovedala, že streľbu. Zvedavci si mysleli, že strieľam zo vzduchovky, ale moja odpoveď bola - brokovnica. Bolo to niečo nadštandardné a od začiatku som mala super kolektív.

Kedy ste sa však reálne postavili na strelnicu so zbraňou?

Úplne prvý výstrel bol na Silvestra, teda vlastne na Nový rok v roku 1996 a od marca sme začali s tatinom chodiť každú nedeľu na strelnicu v Nitre. Zobrali sme suseda a exfrajera mojej sestry, ktorí nabíjali stroje. Boli to kostrbaté začiatky, ale v tom roku som už bola po prvýkrát na strelnici v Sielnici pri Zvolene na sústredení juniorskej reprezentácie. Tu som začala reálne trénovať skeet po vedením Juraja Sedláka. Potom som si vyskúšala aj double trap (streľba na dvoch asfaltových holubov naraz - pozn. red.) a robila som obe disciplíny. Potom sa k double primiešal aj trap, takže skeet som opustila a ostala som pri týchto dvoch.

Keby ste zostali pri skeete, mohli ste súperiť s Dankou Bartekovou.

Som šťastná a je dobré, že každá máme svoju disciplínu a sme kráľovné v nich. Nemáme medzi sebou rivalitu, ale navzájom sa vnímame, ktorá aký úspech dosiahla.

Neľutujete dnes, že ste opustili skeet a rozhodli sa pre trap?

Určite nie. Tatino prestal byť mojim trénerom. Bolo to dobré, hlavne pokiaľ ide o rodinu. Streľbu sme riešili nonstop, aj pri raňajkách, obedoch i večeriach. Tým, že sa do trapu až tak nerozumel, nechal to na štátneho trénera. V športovej streľbe až toľko na výber nemáte. Iba trap, skeet, kedy sa súťažilo v spomínanom double trape.

Nabíjanie brokovnice pre trap.
Nabíjanie brokovnice pre trap. Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič
 

Keď som začínala s trapom, vytvorili samostatnú olympijskú disciplínu pre ženy. Keďže sme to chceli niekam dotiahnuť, bol trap, priznám sa, úniková cesta od skeetu a od otca ako trénera. Aj keď ho veľmi ľúbim, ale v tom čase to nebolo asi to najlepšie.

V čom je princíp trapu ako disciplíny?

Máme päť strelísk a stanovíšť. Pod zemou, 15 metrov pred nami, sú zakopané tri stroje, ktoré vypúšťajú tzv. asfaltové holuby na pravý, ľavý a rovný terč. Keď sa postavím na stanovište, neviem, ktorý z nich pôjde. Nabijem si pušku, založím a do mikrofónu predo mnou si vypýtam svojim hlasom terč. Stroj ho vypustí, ale neviem akým smerom bude letieť. Pri normálnej položke mám dva náboje, odstrieľam, vyhodím náboje a čakám až strelkyňa na stanovišti č. 2 odstrieľa. Potom sa presuniem na jej stanovište, ona na ďalšie. Takto sa vystriedame postupne so súperkami až po stanovište č. 5.

Zuzana Rehák Štefečeková.
Zuzana Rehák Štefečeková. Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič
 

V jednej položke strieľame na 25 terčov. Počas súťaže prejdem piatimi položkami a celkovo absolvujem 125 terčov. Najlepších šesť súťažiacich postupuje do finále, ktoré strieľajú iba s jedným nábojom na 25 terčov.

Začíname od nuly a súperka s najhorším výsledkom napr. 15 bodov vypadne. Pokračuje zvyšných päť strelkýň, po 30 terčoch vypadne druhá, po 35 tretia a o medaily potom bojujú tri strelkyne. Po 40 terčoch vypadne tretia a dve súťažiace strieľajú ešte desať terčov navyše, ktoré bojujú o prvé a druhé miesto. Rovnaké pravidlá platia pri svetovom pohári i na olympiáde.

 

Musíte dodržiavať, okrem streleckej prípravy, tréningový plán a máte predpísané aj čo môžete jesť?

Našťastie nie. Určite by som takto dlho pri tomto športe nevydržala. Veľmi rada jem. Napr. včera som si dal záväzok, že si dám šalát a skončilo to hamburgerom (smiech). Cez sezónu, od začiatku februára do konca septembra, nestíhame veľa kondičnej prípravy. V nedeľu sa vrátime zo súťaže a nasledujúcu stredu a štvrtok ideme na ďalšiu. Teraz sa nám pretiahli súťaže. Voľakedy sme strieľali 75 terčov a všetko sa vybavilo za deň. Teraz máme dva dni oficiálneho tréningu, dva dni súťaž, teda súťažíme týždeň. Pomedzi to stíhame tak doma akurát oprať a na kondičku nevyjde. Tej sa venujeme po sezóne, teda v zime. Musím sa priznať, že kondičnú prípravu a psychológov mám po celý rok. Vychovávam dve deti a to mi úplne stačí.

Ako vyzerá váš bežný tréningový deň?

Vstávam o 05.45 h, aby som mala 45 minút sama pre seba a nikto na mňa nerozprával. O pol siedmej má starší syn Nathan nachystané raňajky a po nich ho odveziem do škôlky. Vrátim sa domov a mladšieho zoberiem na strelnicu, kde trénujem. Mám rada keď prídem na strelnicu mimo Bratislavy deň dopredu, pretože od rána mám väčšiu šancu koncentrovať sa na prácu.

Asfaltové holuby a vystrieľané náboje z brokovnice.
Asfaltové holuby a vystrieľané náboje z brokovnice. Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič
 

Nerada idem ráno na tréning, potom s vyplazeným jazykom odstrieľam a ten istý deň sa vraciam. Mám rada blokové viacdňové tréningy. Vtedy väčšinou beriem so sebou aj synov, hlavne tu do Sielnice. Nathan sa sem veľmi teší.

Spolu s Anastasiou Kuzminovou ste príkladom skĺbenia osobného a športového života. Ako jedna z mála reprezentantiek ste sa dokázali po materských povinnostiach, pre ktoré ste vynechali Rio 2016, vrátiť medzi svetovú špičku. Bolo ťažké skĺbiť výchovu detí, sústredenia a tréningy?

Synovia skoro všade cestujú s nami a všade sú doma. Deti sme jednoducho zaradili do nášho programu. Jasné, že niečo sa zmenilo, ale gro našich životov ani nie. Nathan mal mesiac, keď som bola s ním prvýkrát na strelnici. Noaha som zobrala do Kataru na prvé sústredenie ako štvormesačného.

Zuzana Rehák Štefečeková s mladším synom Noahom a Janou Špotákovou.
Zuzana Rehák Štefečeková s mladším synom Noahom a Janou Špotákovou. Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič
 

Program je živší, náročnejší, zábavnejší, ale niekedy aj nervóznejší. Dá sa to skĺbiť, ale bez manžela by to nešlo. Jednak musí s tým súhlasiť a musí sa tiež zapojiť. Keď cestujeme na dlhší čas ide manžel, dokonca raz bola s nami moja mamina. Ak sú to vzdialenejšie destinácie, tento rok Egypt a India, chlapci zostávajú doma s mužom a starými rodičmi.

Nie je vám za nimi smutno?

Sama o sebe hovorím, že mám dve tváre. Jedna je tvár manželky a mamy, druhá športová. Keď odchádzam na letisko dám im pusu ako mama, v aute sa mením na športovkyňu. A pri návrate sedím v autobuse z letiska ako mama. Jasné, chýbajú mi. Ale keď som niekde ďaleko, tak to neriešim.

Ako rýchlo sa manžel prispôsobil tomuto rytmu?

Keď si mal bral vedel, že sa nechystám ostať doma. Akceptoval to pred tým, ako sme sa vzali. Je to náročné, hlavne prvé dva dni, kým sa zžijeme s priestorom. Veľakrát musíme konzultovať, či chcú alebo nechcú ísť na strelnicu, alebo ostatnú sami. Je to na vzájomnej dohode, ale niekedy trvá dlhšie, kým k nej dospejeme.

Prečítajte si aj druhú časť rozhovoru, v ktorom Zuzana Rehák Štefečeková s Janou Špotákovou prezradili, s akými plánmi idú do Tokia a na čo sa tešia po olympiáde.

 

Komentáre ( 0)


VIAC Z OH 2020