10. 02. 2020 13:10 | BRATISLAVA/Marcel Marcišiak

Matoviča prieskumy zaskočili. Padá mu know-how jeho politiky?

Možno preto sa mu ťažko hovorí, koho by nominoval na premiéra.

Igor Matovič
Igor Matovič Foto: TASR/Jakub Kotian

Večná opozícia voči všetkému a všetkým. Aj takto by sa dala definovať dlhoročná stratégia Igora Matoviča a jeho hnutia OĽaNO.

Už jeho samotný politický zrod bol založený na vymedzení sa voči strane SaS, ktorá ho spolu s ďalšími troma obyčajnými ľuďmi dotiahla do parlamentu v roku 2010. Okamžite využil počty v koalícii, ktorá svoju väčšinu opierala o štyri hlasy.

Tie si „sprivatizoval" práve Igor Matovič, ktorý vyrozprával príbeh, ako mu niekto ponúkol 20 miliónov, ak túto vládu povalí. Od tohto momentu bol v politickej hre.

K paktu sa zaviazali štyri opozičné strany, OĽaNO zostalo bokom 

Po predčasných voľbách nastúpila jednofarebná vláda Smeru. Počas nej nastalo vymedzovanie sa od starej a štandardnej opozície, ktorú tvorilo SDKÚ, KDH a Most-Híd. Aj počas tejto vlády sa hnutie začalo postupne vymedzovať, tentoraz voči novovzniknutej koalícii PS/Spolu a strane Za ľudí.

Samozrejme, toto všetko sa dialo a deje viac-menej na pozadí boja proti vládnym stranám, ktorý hnutie považuje za svoju hlavnú prioritu.

Hoci voliči čakali v predvolebnom čase skôr spájanie, prišlo ďalšie vymedzovanie sa. To spustil tzv. Pakt o neútočení, ktorý najprv podpísala koalícia PS/Spolu s KDH. Matovič ho začal okamžite kritizovať a ofenzívu spustil hlavne proti kresťanským demokratom. Alojzovi Hlinovi uštedril pár „dobre mienených rád".

K paktu sa potom pridala aj strana Andreja Kisku Za ľudí a SaS. OĽaNO však zostalo bokom. Vtedy hnutie už razantne zadefinovalo svoj postoj k najbližším politickým partnerom. Opozícia v možnej koalícii.

„Oni sa budú mojkať ako signatári paktu o neútočení/mlčaní a my pôjdeme našou cestou. Ale s rovnakým cieľom - vytvoriť spolu vládu, v ktorej my budeme mať na starosti absolútny základ - ustrážiť, že už nikto nikdy nebude v politike okrádať svojich voličov - to, s čím som do politiky išiel a to, prečo ma mnohí v politike nemajú príliš v láske a majú doslova husiu kožu, keď si majú čo i len predstaviť, že by OĽANO malo byť súčasťou vlády a mali by sme im pozerať na prsty," napísal začiatkom januára na sociálnej sieti Igor Matovič.

Strany na premiéra nominujú volebného lídra, OĽaNO nie

Tento odstup od ostatných strán demokratickej opozície podľa prieskumov hnutiu veľmi pomohol. Z ôsmich percent vystrelilo na viac ako trinásť a zrazu sa z tretej opozičnej strany stal jej líder. Otázka teraz vyznieva, či bude mať líder OĽaNO záujem o premiérske kreslo alebo nominuje niekoho iného.

„Nás samých prekvapili tie čísla, lebo sme si mysleli, že v prieskumoch tak, ako pred štyrmi rokmi, budeme mať okolo päť a pol percenta a až potom ľudia vo voľbách ukážu ten dramatický nárast. Sami sme preto túto otázku neriešili," nechal sa počuť tento víkend Igor Matovič v relácii Na telo na Markíze.

„Tradíciou na Slovensku je, že premiérom je človek, ktorého nominuje víťazná strana vládneho zoskupenia alebo zoskupenia, ktoré vytvorí väčšinu v parlamente. Ak by teda takto dopadli voľby, tak by naše hnutie nominovalo človeka, ktorý by bol premiérom alebo premiérkou," doplnil.

Neštandardnosť situácie tkvie aj v tom, že automaticky nie je jasné, kto by bol premiérom, ak by vládu skladalo práve OĽaNO. U ostatných strán, či už v minulosti alebo teraz, to bolo vždy zrejmé.

V nadchádzajúcich voľbách strany na tento post spravidla nominujú volebného lídra. Aj koalícia PS/Spolu, ktorá sa skladá z dvoch subjektov, už pri svojom spojení proaktívne oznámila, že z dvojice predsedov Miroslav Beblavý a Michal Truban, ním bude práve druhý menovaný.

Premiér nemusí prvýkrát v histórii zísť z volieb

OĽaNO v týchto voľbách postavilo na čelo kandidátky „neznámu ženu z východu". Takto aspoň Máriu Šofranko predstavoval samotný Igor Matovič. Volebnú líderku síce z kampane vyradili zdravotné problémy, no hnutie s ňou naďalej počíta. Nie ale v možnej vláde.

„Ja by som bol rád, ale ona si zrejme netrúfne," vysvetlil Matovič.

Prirodzenou voľbou by preto mal byť predseda hnutia, ktorý už tradične kandiduje z posledného miesta kandidátky.

„Prepáčte, ale vyvarujem sa tých chýb, ktoré tu vidíme od začiatku leta, kedy z jednej strany hovorili, že budú mať premiéra, potom zas z druhej strany hovorili, že budú mať premiéra. A je taká ľudová múdrosť, že neporciuj medveďa, ktorý ešte behá po lese," odmietol Matovič odpovedať na otázku, či by chcel byť predsedom vlády.

Keď sa pozrieme na kandidátku hnutia, nájdeme tam širokú paletu ľudí z rôznych spoločenských oblastí. Koho by však hnutie mohlo nominovať, aj z pohľadu predchádzajúceho profesijného života verejne známejších kandidátov, nie je možné určiť.

V hre by ešte mohol byť niekto z externého prostredia. V takomto prípade by sa tak prvýkrát v histórii stalo, že by budúci premiér nevzišiel z volieb.

Neštandardný Matovič v neštandardnej situácii

Z vyššie uvedeného je nateraz úplne zrejmé, že ak si hnutie bude naďalej držať v prieskumoch pozíciu opozičného lídra, Igor Matovič neprezradí žiadne konkrétne mená. Ako sám tvrdí, na čísla sa pozerá s pokorou a sám je prekvapený, akú dôveru im ľudia dávajú.

A možno ho zaskočil ešte jeden aspekt. Zrazu sa ocitol v neštandardnej situácii, kedy mu „hrozí", že sa bude musieť uchádzať alebo mať politickú zodpovednosť za najvyšší post vo výkonnej moci. A odtiaľ sa už nedá robiť opozičná politika. Ani v rámci koalície.

Komentáre ( 0)