19. 09. 2016 21:04 | WASHINGTON/TASR

Američania žijúci v zahraničí už začali voliť v prezidentských voľbách USA

O voličov v zahraničí sa starajú viaceré organizácie ako napríklad Demokrati za hranicami, Republikáni v zahraničí či Americkí občania v zahraničí.

Hillary Clinton a Donal Trump.
Hillary Clinton a Donal Trump. Foto: TASR/AP

Prezidentské voľby v Spojených štátoch vstúpili do ďalšej fázy. Hlasy totiž môžu oddnes odovzdávať Američania žijúci v zahraničí. Podľa odhadov ministerstva zahraničných vecí USA žije v zahraničí 7,6 milióna Američanov, najviac z nich v Mexiku, Kanade a v Británii. Z nich má 6,3 milióna volebné právo a politológovia sa zhodujú v tom, že je ich dosť na to, aby ovplyvnili tesný súboj o prezidentské kreslo.

Američania v cudzine volia málo

Američania žijúci v zahraničí môžu voliť od roku 1975, keď bol prijatý zákon o volebnom práve občanov v zahraničí. Ich volebná účasť však býva nízka. Majú totiž pocit, že politici sa o nich nezaujímajú a voľbami sa pre nich nič nezmení.

Hlavnými prioritami voličov v USA sú podľa výskumného centra Pew Research Center ekonomika a terorizmus. Tieto témy považujú za dôležité aj Američania v zahraničí, ale nie sú to ich priority. Zaujímajú sa predovšetkým o dane a daňový systém, hlavne o povinnosť oznámiť kapitál uložený v zahraničných bankách, tvrdí organizácia American Citizens Abroad.

V snahe znížiť štátny dlh vláda vo Washingtone zdaňuje zárobky a majetky Američanov v cudzine. Spojené štáty sú jedinou vyspelou krajinou, ktorá tak robí. Pravidlá o tom, aký majetok musí byť priznaný, sa pritom často menia.

Môžu ovplyvniť výsledok volieb

Pre ľudí v zahraničí to preto každý rok komplikuje ich daňové priznanie. Pokuty za chyby sú vysoké. Za neúmyselné nepriznanie účtu v zahraničí hrozí pokuta do 10.000 dolárov. Nedávno prijatá legislatíva dokonca zaviedla aj nefinančné pokuty za dlhy na daniach, ako napríklad problémy s prenosom občianstva na deti narodené Američanom v zahraničí.

Prezidentskí kandidáti sa k týmto problémom vyjadrujú len zriedka a volebná účasť Američanov v zahraničí býva preto nízka. V predchádzajúcich prezidentských voľbách v roku 2012 odovzdalo svoj hlas len 15 percent z nich.

Podľa politológov však môžu Američania za hranicami aj napriek tejto nízkej účasti výsledok volieb ovplyvniť, najmä pri tesnom súboji sa ráta každý hlas.

Hlasy museli opätovne počítať

"Najdramatickejšia bola situácia v roku 2000, keď oneskorené hlasy zo zahraničia dostali Georgea W. Busha do tesného náskoku pred Alom Goreom po tom, ako najvyšší súd pozastavil opätovné sčítanie hlasov na Floride," pripomenul Jay Sexton, spoluautor správy o vplyve zahraničných hlasov na voľby.

"Ak by boli voľby rozhodnuté na základe hlasov zo zahraničia, ktoré by prišli načas, teda do 26. novembra, Al Gore by vyhral nielen na Floride, ale stal by sa i celkovým víťazom s náskokom 202 hlasov," hovorí Sexton.

O voličov v zahraničí sa starajú viaceré organizácie ako napríklad Demokrati za hranicami, Republikáni v zahraničí či Americkí občania v zahraničí. Naposledy menovaná na svojej webovej stránke vyzýva: "Nedovoľte, aby vám vzdialenosť zabránila postaviť sa za svoj názor."

Komentáre ( 0)