11. 04. 2019 11:46 , článok bol aktualizovaný 11. 04. 2019 16:53 | LONDÝN/TASR

Takto vyzerá Assange po siedmich rokoch, vo väzení bude až do oznámenia trestu

Podľa súdu je vinný z porušenia podmienok prepustenia na kauciu.

Julien Assange po zatknutí v Londýne.
Julien Assange po zatknutí v Londýne. Foto: repro foto Reuters
Policajné auto pred budovou ekvádorskej ambasády po tom, ako zatkli zakladateľa WikiLeaks Juliana Assangea.
Policajti eskortujú z ekvádorskej ambasády v Londýne. zatknutého Juliana Assangea do auta.
Julien Assange po zatknutí v Londýne.

Londýnsky súd uznal vo štvrtok (11. 4.)  zakladateľa organizácie WikiLeaks Juliana Assangea za vinného z porušenia podmienok prepustenia na kauciu a nariadil jeho väzbu až do oznámenia trestu. Uviedla to agentúra AP s tým, že Assange čelí 12 mesiacom väzenia.

Druhého mája sa zúčastní iného pojednávania, ktoré sa bude týkať americkej žiadosti o jeho vydanie v prípade sprisahania s Chelseou Manningovou za účelom získania tajných informácií z vládneho počítača. Podľa sudcu Michaela Snowa by USA mali predložiť dokumenty týkajúce sa vydania Assangea do 12. júna.

Assange sa na Westministerskom magistrátnom súde v Londýne vyhlásil za nevinného v prípade obvinenia, že nešiel do väzby, ktorú si vyžadoval príkaz na vydanie do Švédska. Keď žiadal o azyl na ekvádorskom veľvyslanectve v roku 2012, čelil obvineniam zo sexuálneho útoku vo Švédsku. Vyšetrovanie týchto obvinení neskôr zastavili, ale obvinenie, že porušil podmienky prepustenia na kauciu, ostalo v platnosti.

Polícia uviedla, že zakladateľa WikiLeaks zatkla po tom, ako ju na veľvyslanectvo "pozvali", keďže mu ekvádorská vláda zrušila azyl. Ekvádorský minister zahraničných vecí José Valencia podľa agentúry AFP oznámil, že vláda prezidenta Lenína Morena zrušila Assangeovi aj ekvádorské občianstvo, ktoré dostal v roku 2017. Odňali mu ho "v dôsledku rôznych nezrovnalostí objavených v jeho dokumentoch", dodal Valencia.

Námestník britského ministra zahraničia Alan Duncan pre televíziu Sky News uviedol, že Británia nevydá Assangea do USA, ak by tam hrozil trest smrti.

Šéfredaktor WikiLeaks Kristinn Hrafnsson (vpravo) a advokátka Jennifer Robinsonová.
Šéfredaktor WikiLeaks Kristinn Hrafnsson (vpravo) a advokátka Jennifer Robinsonová. Foto: TASR/AP
 

Robinsonová napísala na Twitteri, že Assangea zatkli "nielen za porušenie podmienok kaucie, ale aj v súvislosti so žiadosťou o vydanie od USA."

Americké ministerstvo spravodlivosti zverejnilo vlani nedopatrením informáciu o trestnom konaní voči Assangeovi. Z čoho je Assange obvinení, z neho jasné nebolo, doplnila AP.

Bývalú analytičku americkej armády Chelsea Manningovú, ktorá projektu WikiLeaks poskytla utajované materiály, v marci znova uväznili po tom, ako odmietla svedčiť pred veľkou porotou.

Hovorca amerického ministerstva spravodlivosti Marc Raimondi zverejnil vo štvrtok reakciu: "O vzatí Juliana Assangea do väzby úradmi Spojeného kráľovstva vieme."

Britská premiérka Theresa Mayová.
Britská premiérka Theresa Mayová. Foto: AP Photo/Francisco Seco
 

Britská premiérka Theresa Mayová uvítala vo štvrtok zatknutie zakladateľa organizácie WikiLeaks Juliana Assangea a poďakovala sa Ekvádoru za spoluprácu.

"V Spojenom kráľovstve nie je nikto nad zákonom," povedala poslancom v Dolnej snemovni parlamentu a poďakovala aj britskej polícii za preukázanie "veľkej profesionality".

USA obvinili Assangea zo sprisahania s Manningovou

Americké ministerstvo spravodlivosti obvinilo zakladateľa organizácie WikiLeaks Juliana Assangea zo sprisahania s Chelseou Manningovou za účelom získania tajných informácií z vládneho počítača.    Obvinenie oznámili vo štvrtok po tom, ako Assangea zatkli v Londýne na základe žiadosti Spojených štátov na jeho vydanie, ako aj na základe obvinení z porušenia podmienok prepustenia na kauciu z roku 2012.

Obvinenie Juliana Assangea zo sprisahania, ktoré ho sa mal dopustiť s Chelseou Manningovou.
Obvinenie Juliana Assangea zo sprisahania, ktoré ho sa mal dopustiť s Chelseou Manningovou. Foto: TASR/AP
 

USA obviňujú Assangea z pomoci Manningovej, bývalej analytičke americkej armády, ktorá projektu WikiLeaks poskytla utajované materiály. Mal jej pomôcť pri prelomení hesla, takže Manningová mohla následne preniknúť do počítačov ministerstva obrany (Pentagón). Zakladateľovi WikiLeaks za to hrozí až päť rokov väzenia, uviedla agentúra AFP.

Assangeov americký právnik Barry Pollack odsúdil vo štvrtok USA za snahu o vydanie svojho klienta za "zverejnenie pravdivých informácií". Pollack taktiež vyjadril sklamanie, že Ekvádor umožnil jeho zatknutie na pôde svojho veľvyslanectva v Londýne. "Dúfame, že Británia teraz poskytne Assangeovi prístup k náležitej zdravotnej starostlivosti, ktorú mal odopretú sedem rokov," dodal Pollack. 

 

Wikileaks: Zrušenie azylu pre Assangea je protizákonné

Organizácia Wikileaks obvinila vo štvrtok (11. 4.) Ekvádor, že "protizákonne" zrušil azyl pre jej zakladateľa Juliana Assangea. Uviedla, že ekvádorský veľvyslanec v Londýne pozval britskú políciu do budovy, aby ho zatkla.

"Ekvádor nelegálne ukončil Assangeov politický azyl, pričom porušil medzinárodné právo," uviedla organizácia Wikileaks na Twitteri.

Podľa agentúry AP dodala, že veľvyslanec "pozval britskú políciu na ambasádu" a Assange, ktorý tam strávil sedem rokov, bol "okamžite zatknutý".

Ekvádorský prezident Lenín Moreno konštatoval, že rozhodnutie o ukončení azylu pre Assangea bolo "zvrchovaným rozhodnutím", a odôvodnil ho opakovanými porušeniami medzinárodných konvencií z jeho strany.

Rusko odsúdilo zatknutie zakladateľa Wikileaks ako krok proti demokratickým slobodám. "Ruka 'demokracie' škrtí slobodu," uviedla hovorkyňa ruského rezortu diplomacie Marija Zacharovová.

Dmitrij Peskov, hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina, sa k prípadu nechcel vyjadrovať, ale vyjadril nádej, že "všetky Assangeove práva budú dodržiavané".  

Policajné auto pred budovou ekvádorskej ambasády po tom, ako zatkli zakladateľa WikiLeaks Juliana Assangea.
Policajné auto pred budovou ekvádorskej ambasády po tom, ako zatkli zakladateľa WikiLeaks Juliana Assangea. Foto: John Stillwell/PA via AP
 

Zdroj: Twitter/WikiLeaks

Zdroj: Twitter/Sajid Javid

Zdroj: Twitter/Edward Snowden

Zdroj: Twitter/Mrs. Christine Assange

Švédka, ktorá obvinila Assangea zo znásilnenia, žiada obnovenie vyšetrovania

Právnička Švédky, ktorá v roku 2010 obvinila zakladateľa organizácie WikiLeaks Juliana Assangea zo znásilnenia, vo štvrtok uviedla, že spolu so svojou klientkou požiadajú švédsku prokuratúru o obnovenie vyšetrovania. To bolo zastavené v roku 2017, pripomína AFP.

"Urobíme všetko pre to, aby prokuratúra obnovila švédske vyšetrovanie, aby mohol byť Assange vydaný do Švédska a stíhaný za znásilnenie. Keďže premlčacia lehota nevypršala, moja klientka dúfa v odškodnenie," uviedla právnička Elisabeth Massiová-Fritzová.

Policajti eskortujú z ekvádorskej ambasády v Londýne. zatknutého Juliana Assangea do auta.
Policajti eskortujú z ekvádorskej ambasády v Londýne. zatknutého Juliana Assangea do auta. Foto: @DailyDOOH/PA via AP
 

Assange sa uchýlil na ekvádorské veľvyslanectvo v roku 2012 so zámerom predísť vydaniu do Švédska, kde ho tamojšie úrady chceli vypočúvať v rámci vyšetrovania sexuálneho útoku. Tento prípad bol neskôr stiahnutý, avšak zakladateľ WikiLeaks sa obáva, že by mohlo dôjsť k extradícii jeho osoby na stíhanie do USA.

Organizácia WikiLeaks rozhnevala Washington zverejnením tisícok tajných amerických diplomatických správ, ktoré obsahovali vysoko kritické hodnotenia svetových lídrov.

Assange sa dostal do povedomia širokej verejnosti v roku 2010, keď WikiLeaks zverejnila utajované video americkej armády, ktoré zachytáva útok amerických vrtuľníkov Apache v irackom Bagdade. Pri tomto útoku z roku 2007 zahynulo približne desať ľudí vrátane dvoch členov novinárskeho štábu Reuters.

V tom istom roku WikiLeaks zverejnila vyše 90-tisíc tajných dokumentov podrobne opisujúcich vojenské ťaženie pod velením USA v Afganistane. Nasledovalo zverejnenie takmer 400.000 interných správ americkej armády o operáciách v Iraku a tri milióny tajných správ z amerických ambasád siahajúcich do roku 1973.

Komentáre ( 0)