02. 07. 2020 09:14 | MOSKVA/TASR

Rusi schválili zmenu ústavy, Putin môže zostať prezidentom až do roku 2036

Samotný Putin minulý týždeň vyhlásil, že sa ešte nerozhodol, či sa po roku 2024 bude uchádzať o znovuzvolenie.

Vladimír Putin.
Vladimír Putin. Foto: TASR/AP

Ruské občianske združenie Golos dostalo stovky sťažností na porušenie volebného zákona počas hlasovania o zmenách a doplneniach ruskej ústavy, ktoré sa v Rusku konalo od 25. júna do 1. júla. Informovala o tom agentúra AFP.

Zmeny v ruskej ústave podporilo v referende 77,92 percenta voličov, proti bolo 21,27 percent účastníkov, informovala vo štvrtok agentúra TASS s odvolaním sa na ústrednú volebnú komisiu, ktorá spracovala už 100 percent všetkých hlasov.

Ústavné zmeny okrem iného umožnia prezidentovi Vladimirovi Putinovi zostať pri moci až do roku 2036.

Šéfka ÚVK Ella Pamfilovová v stredu poprela akékoľvek problémy a uviedla, že "počas celého hlasovania neboli zistené žiadne závažné porušenia" zákona o voľbách.

Rozhlasová stanica Echo Moskvy informovala, že nateraz jediným regiónom, kde voliči ústavné zmeny odmietli, je Komijská republika, kde proti návrhom hlasovalo 69 percent voličov. Tamojšia volebná komisia však zatiaľ spracovala len šesť percent odovzdaných hlasovacích lístkov.

Nižšiu podporu ako celoštátny priemer mali ústavné zmeny aj v Moskve, kde za ne hlasovalo 62 percent voličov.

V Nižnonovgorodskej oblasti, kde sa - podobne ako v Moskve - dalo hlasovať aj elektronicky, za ústavné zmeny zahlasovalo 60 percent voličov, informovalo Echo Moskvy.

Na združenie Golos sa obrátili aj ľudia, ktorí hlasovali viackrát. Ako poznamenala rozhlasová stanica Echo Moskvy: niektorí voliči hlasovali elektronicky a potom aj vo volebnej miestnosti.
Médiá tiež zistili, že elektronické hlasovanie sa dalo ľahko zneužiť napriek ubezpečeniam úradov o viacstupňovej kontrole používateľa.

Golos podobne aj ako viaceré ruské médiá tvrdí, že má informácie, že zamestnávatelia vyvíjali tlak na zamestnancov, aby sa zúčastnili na hlasovaní o návrhoch ústavných zmien.

Agentúra AFP pripomenula, že toto hlasovanie sa konalo v čase, keď Putin zažíva pokles popularity - čiastočne pre chyby vlády v úvode koronakrízy. Podľa prieskumov Putina v júni podporovalo 60 percent respondentov, čo je o 20 bodov menej ako v mesiacoch po jeho znovuzvolení za prezidenta v roku 2018.

Analytici tvrdia, že Putin chcel o zmenách a doplneniach ústavy dať hlasovať čo skôr, ako Rusov - ktorí už niekoľko rokov trpia klesajúcimi príjmami - plne zasiahnu ekonomické dôsledky pandémie koronavírusu SARS-CoV-2.

Samotný Putin minulý týždeň vyhlásil, že sa ešte nerozhodol, či sa po roku 2024 bude uchádzať o znovuzvolenie. Označil však za nevyhnutné, aby získal možnosť predĺžiť si svoje funkčné obdobie. V opačnom prípade by sa podľa neho "o dva roky namiesto normálnej práce na všetkých úrovniach štátu všetky zraky upierali na hľadanie potenciálneho nástupcu".

Vzhľadom na to, že revidovaná ústava sa už ako kniha predáva v kníhkupectvách v Moskve, bolo hlasovanie v Rusku vo veľkej miere vnímané ako rozhodnuté, uviedla AFP.

Okrem už spomínanej možnosti zotrvať vo funkcii hlavy štátu až do roku 2036 by zmeny v ústave ruskému prezidentovi dali právo navrhovať sudcov najvyššieho súdu a prokurátorov na schválenie hornou komorou parlamentu.

Reformy tiež zakotvujú ekonomické zmeny, ktoré zaručujú minimálnu mzdu, ktorá nemá byť nižšia ako úroveň životného minima, zatiaľ čo štátny dôchodok bude každoročne upravovaný o infláciu.

Zmeny v ústave zahŕňajú aj zmienku o "viere v Boha", a to napriek dlhej histórii Ruska/Sovietskeho zväzu ako sekulárnej krajiny. Obsahujú aj ustanovenie o zákaze manželstiev ľudí rovnakého pohlavia.

Ako konštatovala AFP, tieto princípy sú jadrom konzervatívneho a vlasteneckého hodnotového systému, ktorý Putin rád prezentuje.

 

Komentáre ( 0)