23. 10. 2020 10:00 | WASHINGTON/TASR

Kľúčové okamihy: Najväčšie rozhodnutia prezidentov USA

Prezidenti USA od roku 1945 a ich významné rozhodnutia.

Biely dom, sídlo amerických prezidentov
Biely dom, sídlo amerických prezidentov Foto: Shutterstock.com

V súvislosti s blížiacimi sa americkými prezidentskými voľbami prinášame prehľad kľúčových okamihov a rozhodnutí prezidentov USA od roku 1945.

Franklin Delano Roosevelt

- demokrat, 32. prezident USA (4. marec 1933 - 12. apríl 1945).
Za jeho vlády Spojené štáty po japonskom útoku na americkú základňu Pearl Harbor zo 7. decembra 1941 vstúpili do druhej svetovej vojny.

Roosevelt sa zúčastňoval na rokovaniach tzv. Veľkej trojky spoločne s Josifom Vissarionovičom Stalinom a Winstonom Churchillom v Teheráne (28. novembra - 1. decembra 1943) a na Jalte (4. - 11. februára 1945).

Už počas volebnej kampane v roku 1944 mal podlomené zdravie, napriek tomu voľby vyhral a nastúpil 20. januára do ďalšieho - svojho v poradí štvrtého - volebného obdobia. Zomrel 12. apríla 1945 na mozgovú mŕtvicu.

Harry S. Truman

- demokrat, 33. prezident USA (12. apríl 1945 - 20. január 1953) a 34. viceprezident (20. január 1945 - 12. apríl 1945).

Nastúpil do úradu ako viceprezident namiesto náhle zosnulého Franklina D. Roosevelta. Do jeho funkčného obdobia spadá záver druhej svetovej vojny a postupimská konferencia (17. júla - 2. augusta 1945).

Rozhodol o použití atómových bômb v Hirošime (6. augusta 1945) a Nagasaki (9. augusta 1945), a tiež v Mandžusku, kde však k ich použitiu nakoniec nedošlo.

Vyhlásil 12. marca 1947 tzv. Trumanovu doktrínu, na ktorú nadväzoval plán obnovy v Európe, známy ako Marshallov plán.

Za jeho éry sa začala studená vojna. Ako odpoveď na sovietsku politiku vznikla 4. apríla 1949 Severoatlantická aliancia (NATO).

Závažnou konfrontáciou bola blokáda Berlína (23. júla 1948 - 12. mája 1949), počas ktorej západní spojenci zásobovali západnú časť Berlína prostredníctvom leteckého mosta.

Do Trumanovho obdobia spadá kórejská vojna (25. júna 1950 - 27. júla 1953).

Dwight David Eisenhower

- známy tiež ako Ike, republikán, 34. prezident USA (20. január 1953 - 20. január 1961).
Počas suezskej krízy v roku 1956 stáli USA na strane západných spojencov. Jej dôsledkom bola Eisenhowerova doktrína z 5. januára 1957, ktorej cieľom bola pomoc americkým spojencom na Blízkom východe. Americké ozbrojené sily boli pripravené zasiahnuť, keď ich o to niekto zo spojencov v tomto regióne požiada.

Eisenhower posledný raz vystúpil v Oválnej pracovni 17. januára 1961, pričom varoval pred hrozbou studenej vojny a použil po prvý raz termín "vojensko-priemyselný komplex".

Je považovaný za zástancu ľudských práv: prispel k ukončeniu obdobia tzv. maccarthizmu (podľa senátora Josepha McCarthyho), keď bolo množstvo občanov USA vyšetrovaných a obvinených z protiamerickej činnosti.

Za jeho vlády sa USA rozšírili na 50 štátov, keď sa k nim 3. januára 1959 pripojila Aljaška a 21. augusta 1959 Havajské súostrovie.

John F. Kennedy
John F. Kennedy Foto: TASR
 

John Fitzgerald Kennedy

- alebo tiež JFK, demokrat, 35. prezident USA (20. január 1961 - 22. november 1963). Ako jediný spomedzi amerických prezidentov sa hlásil ku katolíckej cirkvi.

V jeho funkčnom období sa odohrala neúspešná invázia v Zátoke svíň (17. - 19. apríla 1961), vojenská akcia exulantov z Kuby s cieľom zvrhnúť kubánskeho predáka Fidela Castra. Akcia nemala oficiálnu podporu americkej administratívy.

Na pokraji jadrovej vojny sa svet ocitol počas karibskej krízy na jeseň roku 1962. Išlo o dramatické vystupňovanie napätia medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom potom, ako Sovieti rozmiestnili na Kube svoje jadrové rakety stredného doletu. Kríza sa skončila, keď sovietsky vodca Nikita Chruščov súhlasil so stiahnutím ruských zbraní z Kuby.

Zomrel na následky atentátu 22. novembra 1963, keď ho v Dallase zasiahla smrteľná rana z pušky. Stal sa štvrtým americkým prezidentom, ktorý bol zavraždený: predtým to boli Abraham Lincoln, James A. Garfield a William McKinley.

Lyndon Baynes Johnson

- demokrat, 36. prezident USA (22. november 1963 - 20. január 1969) a 37. viceprezident USA (počas éry J.F. Kennedyho).

Čestnú prísahu zložil 22. novembra 1963 na palube špeciálu Air Force One na ceste z Dallasu do Washingtonu D.C.

V roku 1964 sa USA zapojili do vojny vo Vietname.

Za Johnsonovej éry vyvrcholilo v USA černošské hnutie na občianske práva; 4. apríla 1968 bol zavraždený jeho líder Martin Luther King.

Richard Milhous Nixon

- republikán, 37. prezident USA (20. január 1969 - 9. august 1974), a tiež 36. viceprezident (počas obdobia Eisenhowera). Ako jediný americký štátnik bol dva razy zvolený za viceprezidenta a dva razy za prezidenta. Je jediným americkým prezidentom, ktorý zo svojej funkcie odstúpil.

O najvyšší post sa uchádzal už vo voľbách v roku 1960 ako republikánsky kandidát proti J.F. Kennedymu, ktorý ho porazil. Napokon Nixon uspel o osem rokov neskôr proti Johnsonovi.

Za Nixonovej éry 20. júla 1969 americkí kozmonauti ako prví pozemšťania pristali na Mesiaci.
Nixon rokoval so sovietskym vodcom Leonidom Iľjičom Brežnevom o obmedzení počtu antibalistických rakiet a strategických útočných zbraní. Zmluva známa ako SALT I bola podpísaná 26. mája 1972 v Moskve a začala platiť 1. júla 1972.

Na sklonku jeho prvého funkčného obdobia 17. júna 1972 vypukla aféra Watergate, keď polícia v budove s týmto názvom zadržala piatich mužov inštalujúcich odpočúvacie zariadenia. Nixon v roku 1973 čelil obžalobe (impeachmentu) ako druhý prezident USA (prvým bol Andrew Johnson v roku 1868). Biely dom priznal 5. augusta 1974, že o akcii vedel, a Nixon o tri dni na to rezignoval.

Gerald Rudolph Ford

- republikán, 38. prezident USA (9. jún 1974 - 20. január 1977) a 40. viceprezident (6. decembra 1973 - 9. augusta 1974). Ako jediný z prezidentov a viceprezidentov USA nebol nikdy zvolený. Nixon si ho za viceprezidenta vybral po tom, ako bol nútený rezignovať Spiro Agnew.

Hneď po nástupe do funkcie Ford udelil milosť Richardovi Nixonovi, aby nemohol byť stíhaný v súvislosti s aférou Watergate.

Počas jeho éry sa Američania stiahli z Vietnamu (1975).

James Carter

- alebo tiež Jimmy Carter, demokrat, 39. prezident USA (20. január 1977 - 20. január 1981.)

Za jeho éry sa Spojeným štátom podarilo sprostredkovať dohodu z Camp Davidu z 26. marca 1979 medzi Izraelom a Egyptom.

Zmluva SALT II medzi USA a Sovietskym zväzom, obmedzujúca vývoj niektorých druhov rakiet s jadrovými hlavicami, bola podpísaná 18. júna 1979 vo Viedni, čo prispelo k zmierneniu napätia počas studenej vojny.

V Iráne došlo k islamskej revolúcii a zvrhnutiu šacha Pahlavího; niekoľko desiatok amerických občanov v Teheráne zadržiavali ako rukojemníkov. Americká operácia s cieľom oslobodiť ich zlyhala. Na sklonku roku 1979 podnikol Sovietsky zväz inváziu do Afganistanu. Tieto udalosti oslabili Carterovu pozíciu.

Prezident USA Ronald Reagan a britská kráľovná Alžbeta II. na snímke z 8. júna 1982 jazdia vo Windsore.
Prezident USA Ronald Reagan a britská kráľovná Alžbeta II. na snímke z 8. júna 1982 jazdia vo Windsore. Foto: TASR/AP
 

Ronald Reagan

- republikán, 40. prezident USA (20. január 1981 - 20. január 1989). Pred vstupom do politiky bol filmovým hercom.

Okrem ekonomických reforiem a boja proti drogám poznamenalo prvú časť jeho éry zvyšujúce sa napätie vo vzťahoch so Sovietskym zväzom, ktorý pri jednej z prednášok nazval "ríšou zla" a komunistickému režimu predpovedal skorý koniec.

Reaganovu doktrínu (hoci nešlo o oficiálny názov jeho politickej línie) charakterizovalo vystupňovanie pretekov v zbrojení, kladenie dôrazu na ľudské práva a zníženie cien ropy, ktoré ekonomicky oslabilo Sovietsky zväz.

Reaganova administratíva pracovala na projekte Strategickej obrannej iniciatívy (SDI), ktorý bol predmetom kritiky a získal si označenie Hviezdne vojny.

Situácia sa zmenila po nástupe Michaila Gorbačova na čelo Sovietskeho zväzu. Reagan a Gorbačov sa stretli na štyroch schôdzkach v Ženeve, Reykjavíku, vo Washingtone a v Moskve. Vo Washingtone podpísali 8. decembra 1987 Zmluvu o likvidácii rakiet stredného a dlhého doletu (INF). Reagan v Moskve v roku 1988 prednášal na Moskovskej univerzite.

George Herbert Walker Bush

- alebo George Bush starší, republikán, 41. prezident USA (20. január 1989 - 20. január 1993) a 43. viceprezident USA (počas éry Ronalda Reagana).

George Bush starší vstúpil do dejín ako prezident, počas ktorého éry sa skončila studená vojna a spadla železná opona, rovnako ako Berlínsky múr - došlo k znovuzjednoteniu Nemecka. Na schôdzke 2. a 3. decembra 1989 na Malte sa Bush so sovietskym partnerom Michailom Gorbačovom dohodli na výraznom obmedzení zbrojenia a podpísali strategickú zmluvu START I.

V decembri 1989 podnikli USA vojenskú akciu proti diktátorovi Manuelovi Noriegovi v Paname.

Po irackej invázii do Kuvajtu 2. augusta 1990 podnikli USA so spojencami s mandátom OSN vojenskú operáciu Púštna búrka (17. január 1991 - 28. február 1991) s cieľom oslobodiť Kuvajt.

Bill Clinton a George W. Bush.
Bill Clinton a George W. Bush. Foto: TASR/AP
 

William Jefferson Clinton

- alebo Bill Clinton, demokrat, 42. prezident USA (20. január 1993 - 20. január 2001).

Po rozpade Sovietskeho zväzu podporoval demokratizáciu Ruska a ruského prezidenta Borisa Jeľcina.

Americké letectvo sa v roku 1995 zúčastnilo na bombardovaní srbských pozícii počas vojny na Balkáne a po podpise Daytonskej dohody boli USA súčasťou mierových jednotiek IFOR v Bosne a Hercegovine. V roku 1999 počas kosovskej krízy Clintonova administratíva schválila použitie sily proti srbskému prezidentovi Slobodanovi Miloševičovi.

Clinton v roku 2000 ako prvý americký prezident od vojny vo Vietname navštívil túto krajinu.

Jeho druhé volebné obdobie poznamenala aféra so stážistkou Monikou Lewinskou, pre ktorú Clinton čelil impeachmentu ako druhý prezident USA po Nixonovi.

George Walker Bush

- republikán, 43. prezident USA (20. január 2001 - 20. január 2009).

V prvom roku jeho funkčného obdobia čelili USA 11. septembra 2001 najmasívnejšiemu teroristickému útoku vo svojich dejinách. Bushova administratíva označila za vinníka Usámu bin Ládina a organizáciu al-Káida a 7. októbra začali USA vojenskú operáciu Trvalá sloboda proti pozíciám Talibanu v Afganistane.

Spojené štáty spolu s koalíciou ochotných (jej súčasťou bolo aj Slovensko) podnikla 20. marca 2003 vojenskú akciu v Iraku s cieľom zvrhnúť Saddáma Husajna.

Počas Bushovho funkčného obdobia bolo Slovensko prijaté do NATO. George W. Bush navštívil 23. a 24. februára 2005 Bratislavu.

Exprezident Barack Obama, ktorý prvýkrát na predvolebnom mítingu na podporu Joe Bidenovi.
Exprezident Barack Obama, ktorý prvýkrát na predvolebnom mítingu na podporu Joe Bidenovi. Foto: TASR/AP
 

Barack Hussein Obama

-demokrat, 44. prezident USA (20. január 2009 - 20. január 2017). Bol prvým prezidentom USA afroamerického pôvodu.

Začiatok jeho prvého funkčného obdobia bol poznamenaný finančnou krízou a jej následkami. Obamovi sa podarilo znížiť deficit štátneho rozpočtu a znížiť nezamestnanosť. Významnou kapitolou bola reforma zdravotnej starostlivosti, tzv. Obamacare.

Vo vzťahu k občianskej vojne v Sýrii vyhlásil Obama 20. augusta 2012, že červenou čiarou, za ktorú nesmie Bašár Asad zájsť, je použitie chemických zbraní. Napokon Obama nepoužil proti Asadovi silu.

Obama odmietal vidieť USA ako svetového policajta a vo svojej záverečnej reči povedal: "Ak jediná vec, ktorú môžeme urobiť v Sýrii a znova aj v Iraku, je vyslať tam 200.000 mužov, a naším cieľom je byť nielen policajtom, ale guvernérom tohto regiónu, ak znova urobíme túto chybu, hanba nám!"

Počas Obamovej éry v roku 2014 Rusko anektovalo Krym a vypukla občianska vojna na Ukrajine. USA prijali voči Rusku sankcie.

Irán a šesť svetových veľmocí vrátane Spojených štátov uzavreli 14. júla 2015 tzv. jadrovú dohodu, na základe ktorej sa Irán zaviazal, že sa nebude usilovať o výrobu jadrovej zbrane.

Donald Trump

-republikán, 45. prezident USA (od 20. januára 2017).

Jeho nástup do funkcie sprevádzalo vyšetrovanie kontaktov na Rusko a pokusov ovplyvniť kampaň, respektíve výsledok volieb.

Trump podpísal výnosy ohľadom výstavby múru na hraniciach USA a Mexika v snahe zabrániť ilegálnej migrácii do Spojených štátov, čo bola jeho kľúčová téma.

USA odpálili 6. apríla 2017 približne 60 riadených striel na leteckú základňu v Sýrii. Ďalšie útoky podnikli 14. apríla 2018. Už 19. decembra 2018 však začali USA svoje vojská zo Sýrie sťahovať.

USA odstúpili 1. júna 2017 od Parížskej klimatickej dohody.

Trump 8. mája 2018 oznámil, že USA odstupujú od jadrovej dohody svetových mocností s Iránom.

Trump sa 12. júna 2018 stretol so severokórejským vodcom Kim Čong-unom, usiloval sa o dialóg s KĽDR. Trumpovo funkčné obdobie poznamenali napäté vzťahy s Čínou najmä v oblasti obchodu.

Trump vo vzťahu k Európskej únii podporoval brexit. V rámci vzťahov s NATO apeloval na členov Aliancie, aby dodržiavali svoje záväzky týkajúce sa výšky svojich finančných príspevkov.

Už 6. decembra 2017 Trump oznámil, že USA uznávajú Jeruzalem za hlavné mesto Izraela. Spojené štáty tiež sprostredkovali historické dohody Izraela so Spojenými arabskými emirátmi a s Bahrajnom, podpísané 15. septembra 2020 v Bielom dome. Trump avizoval pripojenie ďalších arabských krajín.

Americký prezident Donald Trump.
Americký prezident Donald Trump. Foto: TASR/AP
 

Komentáre ( 0)