27. 01. 2021 13:25 | LONDÝN/jh

Pripomíname si obete holokaustu: Tu je príbeh ženy, ktorá sa narodila v koncentráku a prežila

Eva prišla na svet v hrozných podmienkach a mala iba niečo cez 1300 gramov.

Eva Clarková sa narodila v koncentračnom tábore
Eva Clarková sa narodila v koncentračnom tábore Foto: Holocaust Educational Trust (UK)/Facebook

Na viacerých miestach vo svete si dnes pripomenú Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu, ktorý pripadá na 27. január. Zvolený dátum sa symbolicky viaže k 27. januáru 1945, keď Červená armáda oslobodila koncentračný a vyhladzovací tábor Auschwitz-Birkenau. Tam zomreli milióny Židov, Rómov, vojnových zajatcov a ďalších nevinných ľudí. Priviezli sem aj rodičov Evy Clarkovej. O jedného z nich prišla a druhý zázrakom prežil.

Eva sa narodila v koncentračnom tábore a o desiatky rokov neskôr rozpovedala príbeh svojej matky aj v knihe Odsúdení prežiť, ktorá je dielom spisovateľky Wendy Holdenovej.

Eva Clarková má dnes 75 rokov a žije v Cambridge. Zázrakom prežila neľudské podmienky v nemeckom koncentračnom tábore Mauthausen-Gusen, ktorý sa nachádzal v Rakúsku. Narodila sa, aby prežila a bola živým dôkazom zverstiev minulosti.

Eva prišla na svet v tajnosti. Jej vychudnutá (mala len okolo 32 kilogramov) matka Anka Kaudrová, ktorá pochádzala z Česka, porodila na mieste, aké si dnes človek nedokáže ani predstaviť. Dieťa malo len niečo cez 1300 gramov. Obe prežili len vďaka tomu, že v plynových komorách došlo palivo iba deň pred jej narodením.

Evin otec Bernd hrozné podmienky v koncentračnom tábore neprežil. Zastrelili ho deväť dní pred oslobodením ruskou armádou. Ani nevedel, že sa stane otcom.

For Holocaust Memorial Day, Eva Clarke, Holocaust survivor, will be joining us at ICE to tell her incredible...

Uverejnil používateľ University of Cambridge Institute of Continuing Education Utorok 14. januára 2020

Evinu matku z Osvienčimu previezli do Mauthausenu v apríli 1945 už v pokročilom štádiu tehotenstva. Vzhľadom na to, že bola extrémne vychudnutá a nosila voľné oblečenie, utajila to. Nemci v tom čase už vedeli, že vojnu prehrajú a mali za úlohu zlikvidovať koncentračné tábory.

„Moju matku posadili do uhoľného vlaku bez strechy na 17 dní. Nemali jedlo a takmer žiadnu vodu. Tlačilo sa tam asi 2000 žien. Keď dorazili na miesto a uvidela ten názov: Mauthausen, bola v takom šoku, že dostala kontrakcie a začala rodiť," uviedla pre The Sun Eva Clarková.

„Musela sama vyliezť na vozík, ktorým ju ostatní väzni dostali strmým kopcom do tábora smrti. Rodila v špine vedľa ľudí s týfusom a horúčkami. Jeden Nemec si ju všimol a len jej povedal, že tu môže kričať ďalej," dodáva Eva.

Anka bola vydesená, no nie z pôrodu, ale zo strachu, že zomrie. Evu porodila prakticky sama a dieťa najskôr vôbec nedýchalo a nehýbalo sa. Nemci dovolili, aby k nej prišiel lekár, tiež väzeň, a prerezal pupočnú šnúru. On dieťa vzal a zachránil mu život.

Eva sa narodila 29. apríla 1945 a deň pred tým došlo v plynových komorách palivo. Nemci tak nemohli spaľovať obete a zastavili tak nezmyselné vraždenie. Inak by Anka zomrela ešte s dieťaťom pod srdcom. Ďalší deň, 30. apríla, spáchal Adolf Hitler samovraždu a Nemci sa dali na útek. O pár dní na to, 5. mája, Američania oslobodili koncentračný tábor Mauthausen.

„Za normálnych okolností by ma dali do inkubátora. Ale moja matka nemala nič, len ma tam držala v náručí. Mala na sebe to isté oblečenie, ktoré dostala šesť mesiacov pred tým a bola na smrť vychudnutá. No nikdy nestratila optimizmus a bola nesmierne silná. Mala 28 rokov," prezradila Eva.

Spisovateľka Wendy Holden (v strede) a „deti“ narodené v koncentračných táboroch alebo v transporte: Hana Berger Moran (žltá šatka), Eva Clarke (biela šatka) a Mark Olsky.
Spisovateľka Wendy Holden (v strede) a „deti“ narodené v koncentračných táboroch alebo v transporte: Hana Berger Moran (žltá šatka), Eva Clarke (biela šatka) a Mark Olsky. Foto: Profimedia
 

Pamiatka na obete holokaustu

Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu vyhlásilo Valné zhromaždenie OSN 1. novembra 2005 na svojom 42. plenárnom zhromaždení s cieľom pripomínať si každý rok utrpenie miliónov židovských obetí holokaustu počas druhej svetovej vojny.

Návrh na vyhlásenie tohto dňa podali Izrael, Spojené štáty, Rusko, Austrália a Kanada. Rezolúciu podporilo 91 členských krajín OSN.

Vtedajší generálny tajomník OSN Kofi Annan po schválení rezolúcie nazvanej Spomienka na holokaust povedal: „Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu bude dôležitým pripomenutím si poučenia z holokaustu - bolo to výnimočné zlo, ktoré sa už v budúcnosti nesmie opakovať a neslobodno naň zabudnúť."

Koncentračný tábor Auschwitz založili nacisti v roku 1940 a pôvodne slúžil na internáciu politických väzňov a vojnových zajatcov. Postupne ho ale rozšírili na rozľahlý pracovný a vyhladzovací koncentračný tábor pre Židov, ktorých doň privážali z celej Európy.

Tí, čo prežili holokaust, prišli na spomienku do Osvienčimu v Poľsku
Tí, čo prežili holokaust, prišli na spomienku do Osvienčimu v Poľsku Foto: TASR/AP
 

V plynových komorách tábora zavraždili aj tisíce Židov zo Slovenska. Vôbec prvý transport Židov zo Slovenska, s tisíckou židovských dievčat a mladých žien, ktorý bol vypravený z Popradu dňa 25. marca 1942, smeroval práve do Auschwitzu. V roku 1942 do tohto tábora vypravili z územia vtedajšieho Slovenska celkovo 19 transportov. Na jeseň roku 1944, po obnovení deportácií Židov zo Slovenska, tam smerovali ďalšie transporty. V Auschwitzi zahynuli aj tisíce Židov deportovaných v roku 1944 z častí dnešného južného a východného Slovenska, ktoré v rokoch 1938 - 1945 prináležali k Maďarsku.

Počet ľudí zabitých v Auschwitzi-Birkenau nie je možné presne určiť. Podľa odhadov historikov ide o 1,2 až 1,6 milióna osôb. Väčšinu obetí tvorili ľudia židovského pôvodu.

Brána bývalého vyhladzovacieho tábora Sachsenhausen
Brána bývalého vyhladzovacieho tábora Sachsenhausen Foto: TASR/AP
 

 
 

Komentáre ( 0)