21. 09. 2021 17:54 , článok bol aktualizovaný 21. 09. 2021 18:03 | NEW YORK/BRATISLAVA

Čaputová na Valnom zhromaždení OSN odsúdila vakcinačný egoizmus

Podľa Čaputovej to spôsobuje vznik nových mutácií.

Zuzana Čaputová.
Zuzana Čaputová. Foto: TASR

Vakcinačný egoizmus je zlyhaním medzinárodnej politiky, ktorý len odďaľuje koniec koronavírusovej pandémie a poskytuje vírusu čas na vznik nových a smrteľnejších mutácií. Vo videopríhovore v rámci všeobecnej rozpravy 76. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN to v utorok povedala prezidentka SR Zuzana Čaputová.

„Na celom svete bolo podaných viac ako päť miliárd dávok (proticovidových) vakcín, ale z toho takmer 75 percent len v desiatich krajinách. V päťdesiatich krajinách sveta je navyše menej ako päťpercentná zaočkovanosť, pričom v polovici z nich dosahuje úroveň zaočkovania len jedno percento. Tento stav je zlyhaním medzinárodnej politiky, na ktoré sa pozeráme v priamom prenose,“ priblížila Čaputová.

„Vakcíny musia byť dostupné pre všetkých, a preto Slovensko bude pokračovať v podpore projektu COVAX,“ avizovala.

Slovenská prezidentka ďalej vyzvala medzinárodné spoločenstvo na rozhodnejšie a rýchlejšie kroky v boji proti klimatickým zmenám, pričom pripomenula augustovú správu Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC), ktorá konštatovala, že svet sa otepľuje oveľa rýchlejšie, ako sa doteraz predpokladalo.

„Zistenia nedávnej správy IPCC možno vyzerajú šokujúco, správa však len konštatuje fakty... Nadchádzajúca konferencia COP26 v Glasgowe musí udať tempo pre podstatne rýchlejšiu zmenu nášho konania a radikálne zníženie emisií,“ uviedla Čaputová a pripomenula, že Slovensko sa zaviazalo do roku 2023 prestať používať uhlie na výrobu elektriny a tepla.

Svet by podľa nej nemal zabudnúť na ľudí najviac zasiahnutých klimatickými zmenami, avšak ani na tých, ktorých sa dotkne prechod na obnoviteľné zdroje energie.

„Musíme oddeliť hospodársky rast od degradácie, ktorú týmto rastom spôsobujeme našej planéte, a podporiť tých, ktorí sú a budú týmito zmenami najviac zasiahnutí... Takzvaný Zelený klimatický fond musí byť dostatočne financovaný a prístupný,“ povedala.

Záchrana planéty však podľa Čaputovej znamená aj "podporu medzinárodného poriadku založeného na pravidlách a princípoch právneho štátu doma i v zahraničí."

„Porušovanie týchto pravidiel ohrozuje nás všetkých, nielen tých, ktorých sa priamo dotýka na Ukrajine, v Sýrii, Mjanmarsku alebo v regióne Sahelu,“ vysvetlila Čaputová.

Krajiny OSN musia podľa nej podporovať ľudí, ktorí sa dožadujú dodržiavania svojich základných práv vrátane slobody prejavu alebo zhromažďovania.

„Občania musia mať možnosť tieto práva slobodne vykonávať - či už v Bielorusku, kde je z politických dôvodov perzekvovaných 650 ľudí, ako napríklad sociologička Valerija Kascjugovová, alebo na okupovanom Kryme, vo Venezuele, Rusku či v (čínskej autonómnej oblasti) Sin-ťiang,“ povedala Čaputová.

Medzinárodnému spoločenstvu pripomenula naliehavú potrebu poskytnúť „humanitárnu pomoc ľuďom v Afganistane, z ktorých 40 percent dnes čelí akútnemu nedostatku potravín.“ Vyzvala tiež na ochranu práv dievčat a žien v tejto ázijskej krajine, ktorú v auguste ovládlo fundamentalistické hnutie Taliban.

„Spoločne s predsedníčkou vlády Islandu, predsedníčkou vlády Nového Zélandu a ďalšími politickými líderkami sme spustili výzvu na podporu afganských dievčat a žien. Vyzývam vás, aby sme spojili svoje sily a zabezpečili, aby sa toto naše úsilie premenilo aj na konkrétne kroky podpory,“ apelovala Čaputová.

Prezidentka ku koncu svojho prejavu zdôraznila význam inkluzívnosti, vyzvala na riešenie „tichej pandémie rodovo podmieneného násilia" a poznamenala, že "dlhodobé stratégie sa - nech sú akokoľvek skvelé - stanú len krátkodobou epizódou, ak do nich nezapojíme mladých ľudí.“

Valné zhromaždenie je najvyšším a najreprezentatívnejším orgánom OSN. Ako jediný orgán združuje všetkých 193 členských štátov OSN a funkcia jeho predsedu je politicky a protokolárne najvyšším postom v systéme OSN.