30. 11. 2021 06:10 | VIEDEŇ/TASR

Predstavitelia EÚ a Ruska majú z rokovaní s Iránom pozitívny dojem

Vyjednávač EÚ uviedol, že rokovania sú na dobrej ceste.

Iránska vlajka.
Iránska vlajka. Foto: TASR/AP

Irán a svetové mocnosti musia vyriešiť viacero "zložitých otázok", uviedol v pondelok vyjednávač EÚ Enrique Mora po prvom dni obnovených rozhovorov o iránskej jadrovej dohode vo Viedni. Zároveň však vyjadril optimizmus, že rokovania sú na dobrej ceste. Informovala o tom agentúra DPA.

Mora ma podľa vlastných slov z rozhovorov dojem, že zúčastnené strany majú záujem čo najskôr obnoviť túto dohodu, od ktorej v roku 2018 jednostranne odstúpili USA. Podobne sa vyjadril aj predstaviteľ Ruska pri týchto rozhovoroch Michail Uljanov.

„Po stretnutí sa dá povedať, že proces sa začal celkom dobre,“ povedal Uljanov, ktorého cituje agentúra TASS. „Iránski kolegovia v mnohých veľmi dôležitých veciach preukázali určitú flexibilitu,“ dodal.

Najdôležitejšie je podľa Uljanova to, že rozhovory nadväzujú na predchádzajúce rokovania, ktoré boli prerušené 20. júna. „Všetko, o čom sa diskutovalo koncom júna, je teraz základom pre ďalšiu prácu,“ priblížil.

Ako píše agentúra DPA, predstavitelia Iránu a USA sa aj naďalej odmietajú rozprávať priamo a rokovania prebiehajú cez ostatné zúčastnené krajiny. Rozhovory v rakúskej metropole sa odohrávajú za účasti Británie, Číny, Francúzska, Nemecka a Ruska. Spojené štáty sa zúčastňujú nepriamo.

Pôvodnú dohodu s Iránom o obmedzení jeho nukleárneho programu výmenou za uvoľnenie sankcií dosiahli svetové mocnosti v roku 2015. Vtedajší americký prezident Donald Trump však od dohody v roku 2018 odstúpil a opätovne uvalil na Irán sankcie, ktoré Washington predtým v rámci tejto dohody zrušil. Teherán odvtedy tiež upustil od mnohých svojich záväzkov.

Obnovené rozhovory sa začali ešte v apríli po tom, ako Trumpov nástupca v Bielom dome Joe Biden preukázal vôľu vrátiť sa späť za rokovací stôl a zrušiť Trumpom uvalené sankcie. Rokovania však boli prerušené od júna, keď sa v Iráne konali prezidentské voľby a do funkcie prezidenta zvolili ultrakonzervatívneho Ebráhíma Raísího.