29. 12. 2016 06:00 | OXFORD/jd

Dostali by ste sa na Oxford? Pozrite si otázky z prijímačiek na prestížnu univerzitu

Niektoré vyzerajú oveľa ľahšie, ako by sa mohlo zdať. Viete na ne odpovedať?

Učenie (ilustračné foto)
Učenie (ilustračné foto) Foto: shutterstock

Teraz sa skúste trochu otestovať! Máte dostatok intelektu na to, aby ste mohli študovať na jednej z najuznávanejších škôl sveta? Oxfordská univerzita patrí k snom mnohých študentov, ktorí to v živote túžia dotiahnúť ďaleko.

Na známej akadémií totiž študovali tie najlepšie mozgy sveta. Od filozofa Johna Lockeho, cez spisovateľa Oscara Wilda či fyzika Stephena Hawkinga až po bývalého britského premiéra Davida Camerona.

Svetoznámej povesti univerzity však zodpovedajú aj náročné prijímacie pohovory. Nájsť výnimočnú mladú myseľ medzi tisíckami uchádzačov totiž nie je ľahké. No na Oxforde si na tom dajú záležať.

Aby neodradili nádejných kandidátov na štúdium, rozhodli sa každý rok zverejniť príkladné otázky zo skutočných pohovorov. Uchádzači si tak môžu vyskúšať ich náročnosť a pripraviť sa na to, čo ich čaká. Tieto otázky sa aj s vysvetlením objavili na stránke Daily Mail. Pozrite si tie najzaujímavejšie z nich. Vedeli by ste ich zodpovedať bez problémov?

Vo svete, kde je globálnym jazykom angličtina, prečo by sa mal niekto učiť francúzštinu?

Táto otázka je určená pre uchádzačov o štúdium jazykov. Existuje na ňu veľa riešení, no ľudí na Oxforde nezaujíma len taká obyčajná odpoveď. Helen Swift vedie pohovory na univerzite. Vysvetľuje, že porota dúfa v kreatívne riešenie otázky. Chcú, aby študent opísal francúzštinu, ako „okno" do francúzskej kultúry, literatúry a histórie. Tiež dodáva, že akceptujú odpoveď , v ktorej uchádzač spochybní francúzštinu ako globálny jazyk v porovnaní so silnejšou španielčinou či mandarínskou čínštinou.

S akou osobnosťou (nemusí byť slávna) z minulosti by ste radi urobili rozhovor a prečo?

Otázka smeruje uchádzačom o štúdium histórie. Odborníci upozorňujú, že na ňu neexistuje správna alebo zlá odpoveď. Chcú však od študentov, aby vysvetlili, čo by od danej osobnosti radi zistili. Aj tu zohráva úlohu vynaliezavosť. Ak kandidát, povie, že by rád stretol napríklad Winstona Churchila alebo Shakespeara je to fajn, ale takých odpovedí dostanú viac. Keď však študent prezradí, že by rád spoznal jedného Churchilových poradcov, aby zistil viac o jeho vodcovskej stratégií a technikách, zaujme určite viac.

Lienky sú červené. Aj jahody sú červené. Prečo?

Túto zvláštnu otázku dostali študenti, ktorí sa chceli dostať na odbor biológia. Owen Lewis, ktorý pri pohovoroch rozhoduje, prezrádza, že červená farba signalizuje dve veci. Buď vysiela konzumentom signál, ktorý vraví „jedz ma" ale naopak „nejedz ma". Porotcovia, sú zvedaví, ako sa uchádzač vysporiada s týmto paradoxom.

Prečo máme červené krvinky?

Otázka pre študentov medicíny. Porotcovia v tom prípade neočakávajú žiadnu poučku. Chcú, aby im študent povedal, prečo je hemoglobín dôležitý. Tiež ich zaujíma prečo sa musí nachádzať práve v krvinkách a nemôže byť obsahom napríklad plazmy.

Mala by byť poézia napísaná tak, aby sa jej dalo ťažko porozumieť?

Odpoveď na túto otázku by mali vedieť budúci študenti moderných jazykov. Otázka má otestovať kandidátovo abstraktné myslenie a zistiť jeho intelektuálnu zvedavosť. Správna odpoveď ani tu neexistuje. Ide o to, aby sa medzi študentom a tými, kto o prijatí rozhodujú, rozprúdila zaujímavá diskusia. Študent musí totiž zvládnuť prejsť zo známej témy (napríklad od rozhovoru o básni, ktorú pozná) ku kreatívnym prístupom k nej. A hlavne by mal vedieť formulovať svoj názor.