13. 08. 2018 14:48 | JAKARTA/kc

Jedno z najväčších miest sveta sa nezadržateľne potápa. Do 30 rokov sa môže ocitnúť pod vodou

Minimálne 10 miliónov ľudí je v ohrození.

Zaplavený cintorín v Jakarte.
Zaplavený cintorín v Jakarte. Foto: shutterstock/Dani Daniar

Jakarta - varný kotol južnej Ázie, v ktorom to buble všakovakými národmi, modernosťou i ošarpanosťou, tradíciami a inovátorstvom. Najväčšie moslimské mesto sveta (10 miliónov obyvateľov, aglomerácia 30 miliónov obyvateľov) je však zároveň najrýchlejšie sa potápajúcou metropolou.

V prípade, že sa s tým niečo neurobí, takmer celé megamesto sa podľa odborníkov do roku 2050 ocitne pod vodou. Informácie pochádzajú z portálu BBC.

Mesto na nevhodnom mieste

To, že sa Jakarta potápa nie je náhoda. Mesto totiž stojí na nestabilnom bažinatom podloží. Do Jávskeho mora sa tu vlieva hneď 13 riek. Záplavy sú stále častejšie a všetko nasvedčuje tomu, že sa to nezlepší.

Klesanie pevniny sa najviac prejavuje v severnej časti Jakarty, kde žije 1,8 milióna ľudí. Za 10 rokov sa znížila až o 2,5 metra a pokles stále pokračuje rýchlosťou 25 cm za rok.

Následky tohto javu sú ľahko badateľné. V štvrti Muara Baru sa nachádzajú opustené budovy, záplavová voda nemá kam odtekať a statika domov na premočenej pôde je vážne narušená.

„Chodníky a cesty sú neprirodzene zvlnené. Je to nebezpečné, ľudia môžu ľahko spadnúť," hovorí miestny obyvateľ Ridwan. Praskliny na múroch a domoch sú všadeprítomné.

Ďalším faktorom, ktorý negatívne vplýva na klesanie Jakarty, je globálne oteplovanie. Najlepšie to vedia miestni rybári, podľa ktorých sa príliv každým rokov zvyšuje o 5 centimetrov.

Napriek spomínaným problémom v severnej Jakarte pokračuje stavebný boom. Developeri príliš na budúcnosť nemyslia - naopak ochotne podstupujú risk a stále pribúdajú nové výškové budovy.

Mäkké podložie však netlačí nadol iba obrovská hmotnosť výškových budov. Ďalším veľkým problémom, ktorý má na svedomí ľudská činnosť, je nekontrolovateľné odčerpávanie vody. Aj napriek reguláciám, ktoré zaviedla indonézska vláda, mizne podzemná voda príliš rýchlym tempom. To má za následok ešte viditeľnejší pokles celého územia mesta.

Záplavy v Jakarte.
Záplavy v Jakarte. Foto: reprofoto: YouTube/Journeyman Pictures
 

Holanďania pomáhajú pri stavbe obrovskej hrádze

Veľké nádeje sa vkladajú do výstavby obrovskej hrádze a sústavy umelých ostrovov. Pomocnú ruku podalo indonézskej vláde Holandsko, ktoré má s podobnými projektmi veľké skúsenosti. Výstavba obrovskej umelej bariéry s názvom Veľká Garuda je v plnom prúde.

Spolu so 17 umelými ostrovmi by mala zhltnúť 40 miliárd dolárov. Cieľom projektu je vytvoriť lagúnu, v ktorej by sa dala napúšťaním a vypúšťaním regulovať výška hladiny. Voda z riek by tak mala kam odtekať a čiastočne by sa tak vyriešil problém s povodňami.

Holandskí experti sú však skeptickí. „Je iba jedno riešenie a všetci to veľmi dobre vedia. Treba zastaviť masové odčerpávanie podzemnej vody. Projekt hrádze Jakarte iba kúpi čas. Klesanie zastaví na takých 20-30 rokov," tvrdí hydrológ Jan Jaap Brinkman.

Existuje jedno veľmi drahé riešenie - umelé dopĺňanie podzemnej vody. Skúsenosti s touto metódou majú napríklad Japonci, ktorí ju pred polstoročím využili v Tokiu. Bez prísnej regulácie odčerpávania by však nikdy nedosiahli žiadaný efekt.

Jakartu chráni pred morom stena betónu.
Jakartu chráni pred morom stena betónu. Foto: gettyimages
 

Komentáre ( 0)