24. 08. 2018 19:00 | PLEŠIVEC/TV Markíza

Pred sto rokmi vzniklo u nás unikátne dielo, ktoré nemalo obdobu v strednej Európe

Žiaľ, dnes o neho majiteľ pozemku nemá záujem.

Nádrž na napájanie dobytka v Plešivci.
Nádrž na napájanie dobytka v Plešivci. Foto: TV Markíza

Aj vy ste si všimli ako málo vody tečie v našich potokoch? Podobná situácia bola v dávnej minulosti aj na planine v Plešivci . Zmenil to až farár, ktorý sa vtedy vrátil do rodného kraja. Vzniklo tak jedinečné dielo, ktoré nenájdeme v celej strednej Európe.

Príroda na Plešiveckej planine bola vždy krásna, jedla pre dobytok tu bol dostatok a ani o vodu núdza nebola. Všade v okolí sa pásol dobytok, v stádach bolo 1 200 až 1 300 kusov.

Tak si na to spomínal aj Jánoš Dusza, ktorý sa po 30 rokov vrátil domov ako farár. Keď zbadal, že dobytok po suchu na lúkach chýba, začal hľadať riešenie. „Je tam 53 kilometrov štvorcových pasienkov, lesov, lúk a z toho dôvodu toto museli využiť, lebo iné možnosti nemali," tvrdí nadšenec histórie László Kardos. Dopĺňa ho Plešivčan Gabriel Gergely vysvetľujúc, že bolo potrebné zamyslieť sa nad tým, ako dostať v tejto časti vodu, aby sa dobytok mohol napiť.

A tak v roku 1913 s ďalšími dvomi kňazmi oslovil ministerstvo pôdohospodárstva. Tam im na projekt špeciálnej nádrže vyčlenili 150-tisíc korún. „Nakoniec sa dostalo do Plešivca len 36-tisíc korún a z toho sa vybudovala táto nádrž. Celkový projekt sa nezrealizoval, lebo vypukla prvá svetová vojna. Táto nádrž je z betónu, má priemer okolo 16 metrov a hĺbku asi 4 metre," spomína Gergely.

Je to klasický spôsob napájadla. kde sa dobytok môže napásť a nemusí schádzať do údolia. Po daždi sa v nádrži zbiehala voda z plochy 290 hektárov. Cisterna usadená v lieviku bola schopná zadržať až 960-tisíc litrov vody.

Vedľa bola studňa. Stačilo vedro a dobytok o vodu núdzu nemal. Takto ju ľudia využívali do roku 1945 a neskôr pomáhala poľnohospodárskym družstvám. „V strednej Európe takéto unikátne technické dielo nie je," povedal nadšenec histórie László Kardos.

Podľa Gergelyho naši predkovia boli takí rozumní, že pokiaľ by došlo k pretekaniu centrálnej časti ešte aj na bokoch realizovali aké si vývody, kde by voda klasickým spôsobom odtekala.

V roku 2002 vyhlásili Slovenský kras za národný park a tak prišiel aj zákaz pasenia dobytka. Pozemok kúpil súkromník a ten zatiaľ záujem o dielo neprejavuje. „Vidím jeho osud tak, že postupne to bude chátrať a fakticky za niekoľko desaťročí to zanikne," dodal nadšenec histórie Kardos.