26. 07. 2019 14:45 | BRATISLAVA/rd

Súčasné otepľovanie nemá za posledné tisícročia obdoby. Vedci vyvrátili známe dohady

Keď experti preskúmali klimatickú históriu našej zemegule za posledné storočia, všimli si niekoľko zásadných období.

Ilustračná snímka.
Ilustračná snímka. Foto: Shutterstock.com

Rýchlosť a miera súčasného globálneho otepľovania presahujú akýkoľvek podobný prípad za uplynulých dvetisíc rokov, tvrdia vedci. Píše BBC.

Známe historické udalosti ako malá doba ľadová sa podľa nich nedajú porovnať s mierou otepľovania, ktorého svedkami sme v poslednom storočí. Výskum ukazuje, že argumenty, ktoré používajú takzvaní klímaskeptici, už naďalej neplatia.

Keď experti preskúmali klimatickú históriu našej zemegule za posledné storočia, všimli si niekoľko zásadných období.

Tie sa pohybovali od takzvanej rímskej teplej periódy (trvajúcej od roku 250 do roku 400 nášho letopočtu) a keď sa naprieč Európou rozprestieralo neobvykle teplé počasie, po malú dobu ľadovú, keď teploty od 14. storočia na niekoľko stoviek rokov poklesli.

Tieto obdobia sa považovali za dôkaz toho, že svet sa za posledné storočia oteplil a ochladil niekoľkokrát a že otepľovanie zaznamenané od začiatku priemyselnej revolúcie je pokračovaním vzorca a nie je potrebné sa ním znepokojovať. Tri nové štúdie ukazujú, že táto argumentácia nemá isté základy.

Vedecké tímy zrekonštruovali klimatické podmienky, ktoré sa na Zemi vyskytovali za posledné dve tisícky rokov. Vedci získali údaje zo záznamov o zmenách teplôt, napríklad z letokruhov, koralov či usadenín v jazerách. Zistili, že žiadne z období zmien teploty sa neprejavilo v globálnom meradle.

Odborníci si myslia, že malá doba ľadová vrcholila v oblasti Tichého oceánu v 15. storočí, zatiaľ čo v Európe až v 17. storočí. Obecne podľa nich nemožno vysledovať výskyt dlhodobého vzrastu alebo prepadu teplôt v rovnakom čase na viac než polovici zemegule.

Pri takzvanej stredovekej teplej perióde, ktorá bola v rokoch 950 až 1250 nášho letopočtu, stúpla významne teplota na 40 percentách povrchu Zeme. Dnešné otepľovanie má oproti tomu vplyv na veľkú väčšinu sveta.

„Zistili sme, že najteplejšie obdobie za posledné dve tisícročia nastalo v priebehu 20. storočia na viac ako 98 percentách planéty. To je silným dôkazom toho, že antropogenické (človekom spôsobené) globálne otepľovanie nielenže nemá obdoby v kontexte posledných dvoch tisíc rokov z hľadiska absolútnych teplôt, ale i tiež v rámci rozšírenia v priestore," uvádza sa v jednej zo štúdií.

Vedcom sa podarilo zistiť, že v období pred modernou priemyslovou revolúciou mali najväčší vplyv na klímu sopky. Nenašli totiž žiadny náznak toho, že by dopad na priemernú globálnu teplotu mali mať výkyvy v slnečnom žiarení.

Súčasnosť podľa autorov štúdií významne presahuje prirodzenú nestálosť. „Z pomocných dát a tiež z našej rekonštrukcie klimatických podmienok možno zistiť, že miera otepľovania v nedávnej minulosti jednoznačne presahuje prirodzenú mieru otepľovania, ktorú sme prepočítali. Je to ďalší spôsob, ktorým sa možno pozerať na výnimočnú povahu súčasného otepľovania," hovorí Raphael Neukom z univerzity vo švajčiarskom Berne.

Komentáre ( 0)