20. 11. 2020 06:00 | SVET/tvnoviny.sk, lm

Živý či umelý? Odborníci vysvetľujú, ktorý vianočný stromček je pre planétu lepší

Experti vyrátali, že pri výrobe a prevoze umelého stromčeka sa vytvorí približne 40 kilogramov skleníkových plynov.

Ilustračný záber.
Ilustračný záber. Foto: Shutterstock / Pixel-Shot

Už ste sa tento rok zamýšľali nad tým, aký vianočný stromček si zadovážite? Zástancovia ekologického spôsobu života sú jednoznačne za živý stromček, no zdá sa, že ani umelá verzia by nemusela byť takým problémom. Obe z možností totiž majú svoje pre a proti a ani odborníci sa nedokážu jednoznačne prikloniť k jednej správnej verzii, píše The Guardian.

Experti vyrátali, že výroba a prevoz jedného dvojmetrového umelého stromčeka vytvorí približne 40 kilogramov skleníkových plynov, čo je viac ako dvojnásobok v prípade živého a lokálneho stromčeka, ktorý podľa výpočtov vyprodukuje iba 16 kilogramov plynov. Pri nesprávnom spracovaní živého stromčeka na skládke však vzniká metán, čo je 25-krát silnejší skleníkový plyn ako oxid uhličitý.

Umelé vianočné stromčeky.
Umelé vianočné stromčeky. Foto: Shutterstock / Sergey Ryzhov
 

V prípade živého stromčeka je preto nutné zvážiť, či ho kupujete od certifikovaného lokálneho predajcu, alebo ide o stromček z dovozu a rovnako dôležité je aj to, akým spôsobom po Vianociach so stromčekom naložíte. Rozdiel je totiž v tom, či stromček skončí na skládke, alebo sa využije na ďalšie spracovanie či ako kompost.

Ak však podľa New York Times umelý vianočný stromček použijete viac ako 5 rokov, jeho environmentálny dopad bude nižší ako keby ste si každoročne kupovali nový živý stromček. Pri správnom skladovaní a ošetrení navyše existuje predpoklad, že vám umelý vianočný stromček vydrží aj viac ako 10 rokov a v takom prípade ide paradoxne o ekologickejšiu možnosť.

Zástancovia umelých stromčekov navyše argumentujú tým, že každoročný výrub živých stromov pre životné prostredie škodlivejší ako výroba umelých. Podľa Berta Cregga, experta na výrobu vianočných stromčekov a lesníctvo z Michiganskej štátnej univerzity, ide však o mýtus. Väčšina stromčekov sa totiž pestuje na farmách a nejde o žiaden nekontrolovaný výrub.

Farma na pestovanie vianočných stromčekov.
Farma na pestovanie vianočných stromčekov. Foto: Shutterstock / soaring4031
 

Stoosemdesiatcentimetrový stromček podľa neho rastie približne desať rokov a hneď po jeho výrube farmári vysadia na jeho miesto najmenej jeden nový strom. V prírode navyše čistia vzduch, spevňujú pôdu a poskytujú biotopy pre voľne žijúce zvieratá.

Veľkej obľube sa najmä vo väčších mestách v posledných rokoch teší aj možnosť zapožičania vianočného stromčeka. Ide o však o spôsob, pri ktorom je na prenajímateľovi, aby sa o stromček adekvátne postaral tak, aby bola možná jeho ďalšia výsadba. Skeptici však tvrdia, že prechod z chladného do teplého a následne opätovne do chladného prostredia nie je pre stromčeky najvhodnejší.

Vianočné stromčeky v kvetináčoch.
Vianočné stromčeky v kvetináčoch. Foto: Shutterstock / Chamille White
 

Zdá sa, že podľa odborníkov teda neexistuje „zlý vianočný stromček“, ale dôležité je pred nákupom zvážiť:

  • jeho pôvod, pretože lokálne je lepšie než dovážané;
  • životnosť, pretože opätovne využiteľné je lepšie ako jednorazové;
  • spôsob a možnosti dodatočnej recyklácie.

Komentáre ( 0)