21. 11. 2020 07:00 | BRATISLAVA/rd

Vedci varujú pred novým kmeňom vírusu, ktorý spôsobuje krvácajúcu horúčku Chaparé

Prenáša sa z človeka na človeka.

Ilustračná foto.
Ilustračná foto. Foto: TASR

Americkí vedci vyzývajú k opatrnosti pre nový kmeň vírusu, ktorý sa prvýkrát objavil minulý rok v Bolívii.

Vyvoláva totiž krvácajúcu horúčku Chaparé podobnú ebole, pričom podľa nových poznatkov sa môže prenášať z človeka na človeka.

Jej prejavy sú podobné ako u eboly, najmä silná horúčka, vnútorné krvácanie a následné masívne poškodenie orgánov.

Dostala meno podľa miesta, kde sa objavila prvýkrát. Bolo to v roku 2003 v blízkosti rieky Chaparé v Bolívii. Pre vedcov zatiaľ predstavovala hádanku.

V rokoch 2003 a 2004 sa ňou nakazila len hŕstka ľudí a podarilo sa ju detailne popísať len u jedného pacienta, od ktorého tiež pochádzajú krvné vzorky.

Roľník (22) z obce Samizabeti nevedel, ako k nákaze došlo. Prvými príznakmi nejakého ochorenia boli bolesti hlavy a horúčka, čoskoro sa pridali aj bolesti kĺbov, zvracanie a vnútorné krvácanie.

Tieto prejavy sa označujú ako krvácavé (alebo hemorragické) horúčky, sú typické najmä pri nebezpečných vírusových ochoreniach s vysokou smrtnosťou, ako napríklad ebola.

Ukázalo sa, že aj horúčka Chaparé je smrtiaca: mladý muž, ktorý bol dovtedy zdravý, zomrel v priebehu dvoch týždňov od prvých príznakov.

Lekári mu odobrali krv a z nej úspešne izolovali pôvodcu, dovtedy neznámy vírus, ktorý zaradili medzi takzvané arenavírusy.

Táto skupina vírusov je známa tým, že sa najčastejšie vyskytuje u hlodavcov, ale z nich sa niektoré môžu preniesť aj na človeka.

Od roku 2004 však akoby sa po víruse Chaparé zľahla zem. Lekárov preto prekvapilo, keď sa vrátil. Stalo sa to pred rokom, keď sa ním nakazil bolívijský roľník a rýchlo na krvácajúcu horúčku zomrel.

Do vyšetrovania jeho smrti sa okrem miestnych expertov tiež zapojili špecialisti z amerického Centra pre kontrolu a prevenciu ochorení (CDC). Tento výskum odhalil stopy vírusu u hlodavcov, ktorí žili neďaleko tejto roľníckej usadlosti.

Prenosy medzi zvieratami a ľuďmi nie sú také rizikové, nedochádza k nim väčšinou totiž tak často, ako keby šlo priamo o prenos medzi človekom a človekom.

Záver štúdie hovorí, že k prenosu medzi ľuďmi došlo pri kontakte medzi nakazeným pacientom a lekárom. Ochorenie sa takto prenieslo na gastroenterológa, zamestnanca záchranky a jedného ďalšieho lekára. Dvaja z nich mu podľahli.

Vedci nenašli inú možnú cestu nákazy, než je práve prenos z nakazeného. Objavili však aj ďalší problém. V spermiách preživších nakazených sa podarilo odhaliť stopy vírusu ešte 160 dní po prekonaní ochorenia. To má Chaparé zjavne spoločné s ďalšími krvácajúcimi horúčkami, ako je napríklad ebola.

Vedci riziko ochorenia nezľahčujú, obecne však platí, že vírusy, ktoré sa prenášajú pomocou telesných tekutín, nemajú taký potenciál k rýchlemu šíreniu ako vírusy prenášané respiračne, teda napríklad nový koronavírus SARS-CoV-2.

Komentáre ( 0)