25. 01. 2021 21:58 | ŠVAJČIARSKO/TASR

Červený kríž viac prispeje na pomoc v boji s klímou. Ľadovce sa topia čoraz rýchlejšie

Táto expanzia je súčasťou snáh prispôsobiť svoje reakcie zvýšenému počtu krízových situácií spôsobených zmenou podnebia.

Ľadovec pri meste Ferryland.
Ľadovec pri meste Ferryland. Foto: TASR/AP

Organizácia Červený kríž v pondelok oznámila, že v reakcii na humanitárne krízy súvisiace so zmenou klímy viac ako zdvojnásobila objem financií určených pre najviac ohrozené oblasti. Informovala o tom agentúra AFP.

Medzinárodná federácia spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca (MVČK), najväčšia humanitárna sieť na svete, dodala, že táto expanzia je súčasťou snáh prispôsobiť svoje reakcie zvýšenému počtu krízových situácií spôsobených zmenou podnebia.

Generálny tajomník MVČK Jagan Chapagain vo svojom vyhlásení uviedol, že za posledné tri desaťročia sa počet katastrof súvisiacich s klímou a počasím zvýšil takmer o 35 percent.

V jeho vyhlásení sa konštatuje, že "len za posledné desaťročie až 83 percent všetkých katastrof spôsobili extrémne poveternostné podmienky a krízy súvisiace s klímou, pričom o život prišlo 410.000 ľudí a zasiahnutých nimi bolo ďalších 1,7 miliardy osôb".

Chapagain zdôraznil, že je "nereálne a nezodpovedné očakávať", že by takéto potreby "boli alebo budú uspokojené medzinárodnými aktérmi". Apeloval, že treba "pracovať na podpore snáh miestnych" aktérov.

MVČK je presvedčený, že jeho pohotovostný fond na zmiernenie následkov katastrof (DREF) je najefektívnejším spôsobom presmerovania peňazí najviac ohrozeným ľuďom,. Spoločnosti Červeného kríža a Červeného polmesiaca, ktoré dostávajú tieto prostriedky, sú už totiž prepojené s komunitami, ktorým pomáhajú.

DREF bol založený v roku 1985 s cieľom poskytnúť okamžitú finančnú podporu národným spoločnostiam Červeného kríža a Červeného polmesiaca a umožniť im tak po katastrofe pôsobiť ako subjekt prvej reakcie. Odvtedy DREF podporil viac ako 200 miliónov ľudí, uviedol ženevský MVČK.

MVČK rozširuje aj svoj akčný plán založený na prognózach s cieľom predvídať a zmierňovať katastrofy a následne aj včas uvoľniť financie pre rýchly zásah v zasiahnutej oblasti.

Tento prístup sa v roku 2020 použil šesťkrát, najmä v Bangladéši, Ekvádore, Mongolsku a Mozambiku, napríklad rýchlou evakuáciou ľudí alebo posilnením konštrukcie domov.

Ľadovce sa topia čoraz rýchlejšie, výsledkom budú povodne aj sucho

Roztápanie ľadovcov sa po celej planéte zrýchľuje rekordným tempom, najrýchlejšie však v Arktíde a Grónsku. Vyplýva to z novej štúdie zverejnenej v pondelok vo vedeckom časopise The Cryosphere, ktorú cituje britský denník The Guardian.

V období 1994 - 2017 sa na Zemi roztopilo 28 biliónov ton ľadu, čo by podľa autorov štúdie stačilo na pokrytie celej Veľkej Británie vrstvou o hrúbke 100 metrov. Dve tretiny z tohto množstva sa roztopilo následkom otepľovania ovzdušia a približne tretina otepľovaním oceánov a morí.

Miera straty ľadu, ktorú štúdia opisuje, je v súlade s najhoršími scenármi globálneho otepľovania Medzivládnej komisie OSN pre klimatické zmeny (IPCC).

"Zvýšenie hladiny mora v takomto rozsahu bude mať v tomto storočí veľmi vážne následky pre pobrežné komunity," uviedol hlavný autor a vedecký pracovník z Univerzity v anglickom Leedsi Thomas Slater.

V 90. rokoch minulého storočia ubudlo každý rok približne 0,8 biliónov ton ľadu, v roku 2017 však už 1,3 bilióna ton. Približne polovica tohto roztopeného ľadu pochádzala z pevniny, čo priamo prispieva k zvýšeniu morskej hladiny. Od roku 1994 do 2017 hladina mora stúpla o približne 35 milimetrov, píše The Guardian.

Najviac objemu stratili voľne plávajúce ľadovce v polárnych oblastiach. Druhý najväčší pokles vedci zaznamenali v kontinentálnych a horských ľadovcoch, ktoré za skúmané obdobie prišli o 6 biliónov ton ľadu. Zmenšovanie sa týchto ľadovcov môže vyústiť v povodne a následne aj obdobia sucha, pretože ľadovec bude príliš malý na to, aby poskytoval dostatočný tok vody pre poľnohospodárov, vysvetľuje The Guardian

"Okrem toho, že prispievajú k zvýšeniu priemernej hladiny mora, sú horské ľadovce dôležitým zdrojom sladkej vody pre miestne komunity. Ústup ľadovcov je preto nesmierne dôležitá téma, a to na miestnej i globálnej úrovni," uviedla spoluautorka štúdie a vedecká výskumníčka na spomínanej univerzite Inés Otosakaová.

Komentáre ( 0)