23. 03. 2021 06:00 | AFRIKA/tvnoviny.sk, lm

Ambiciózny plán naberá reálne kontúry. V Afrike chcú postaviť tisíce kilometrov dlhý zelený múr

Územie trpí dlhodobým nedostatkom vody a vegetácie, ktoré vedú k potravinovej neistote a tá ohrozuje už zhruba 135 miliónov ľudí.

Ilustračný záber.
Ilustračný záber. Foto: Shutterstock / CuriousReason

Najväčšia púšť na svete neustále rastie. Od minulého storočia Saharská púšť rozšírila svoje územia o viac ako desať percent a dnes pokrýva plochu viac ako 8,6 milióna štvorcových kilometrov na území jedenástich severoafrických krajín. Tento proces rozširovania sa v roku 2007 rozhodla zvrátiť Africká únia, ktorá prišla s ambicióznym a unikátnym plánom, informuje CNN.

Územie podľa únie trpí dlhodobým nedostatkom vody a vegetácie, ktoré vedú k potravinovej neistote a tá ohrozuje už zhruba 135 miliónov ľudí, ktorí žijú v tejto oblasti.

Únia preto prišla s iniciatívou, ktorú nazvala Veľký zelený múr. V nasledujúcom desaťročí chce vysadením 15 kilometrov širokého a 8 000 kilometrov dlhého pásu stromov, vegetácie, trávnatých porastov a rastlín prispieť k obnove 100 miliónov hektárov pôdy medzi Senegalom na západe a Džibutskom na východe Afriky.

Zdroj: YouTube/BBC News

Hoci odvážna myšlienka leží úradom na stole už roky, v januári tohto roka sa jej realizácia posunula o veľký kus vpred vďaka finančnej pomoci Francúzska a Svetovej banky. Africkej únii totiž na unikátny projekt prispeli sumou 14 miliárd dolárov. Ide približne o polovicu celkových nákladov, ktoré OSN odhadla na 33 miliárd dolárov.

Veľký zelený múr chcú vysadiť do roku 2030 a ak sa plány naplnia v plnom rozsahu, bude to najväčšia prírodná „stavba“ na Zemi, ktorá svojou dĺžkou až trojnásobne prekoná Veľký bariérový útes, ktorý doposiaľ drží toto prvenstvo.

Doposiaľ sa krajinám podarilo z plánu splniť 4 %, deväť rokov pred termínom sú totiž obnovené „len“ štyri milióny hektárov pôdy. Súčasťou ochranných opatrení je aj rozsiahle zalesňovanie, agrolesníctvo, vytváranie zelených terasovitých štruktúr a úprava piesočných dún, ktorá zabráni pohybu piesku, ktorý by mohol vysadené pláne zelene znehodnotiť. Krajiny navyše pracujú na budovaní zavlažovacích systémov.

Najviac sa o obnovenie zelených ekosystémov pričinila Etiópia, kde vyprodukovali už 5,5 miliárd rastlín a sadeníc a vysadili viac ako 150 000 hektárov zalesnených pozemkov a 700 000 hektárov terás.

„Trvalo nám viac ako desať rokov, kým sme pripravili krajiny a nastavili všetky stratégie,“ hovorí Elvis Paul Tangem, koordinátor iniciatívy Veľký zelený múr v komisii Africkej únie. „Teraz sme však položili základy, videli sme, čo sa osvedčilo a čo nefungovalo, a sme na ceste za dosiahnutím svojich cieľov,“ dodal.

Zdroj: YouTube/CuriousReason

Podľa Sarah Toumiovej, francúzsko-tuniskej ochrankyne životného prostredia, je pre udržateľnosť projektu kľúčové zapojiť do projektu celé komunity a vyučiť ich v oblasti poľnohospodárstva. „Je veľmi ľahké zasadiť strom, ale nie je ľahké ho vypestovať,“ povedala pre CNN. „V suchých oblastiach je to nesmierne drahé, rastliny musíte neustále polievať, musíte sa o nich starať a musíte zabrániť tomu, aby ich znehodnotili či zjedli zvieratá,“ dodala.

Okrem snahy vysadiť v Afrike Veľký zelený múr a obnoviť tak úrodnú pôdu, má únia za cieľ aj vytvoriť 10 miliónov pracovných miest vo vidieckych oblastiach. Doteraz ich bolo vytvorených 335 000 a pestovanie ovocia a lesných produktov podľa OSN zatiaľ prinieslo krajinám celkovo 90 miliónov dolárov. „Ide nám o vytvorenie udržateľného života pre ľudí, aby mohli pokojne žiť vo svojich ekosystémoch a zachovávať svoje tradície a svoju krajinu,“ hovorí Toumiová.

Komentáre ( 0)