09. 06. 2021 06:00 | BRATISLAVA/rd

Prevratný objav vedcov. Našli tvora, ktorý sa prebudil z permafrostu po 24-tisíc rokoch

Odborníci si doteraz mysleli, že podobné organizmy dokážu v zamrznutom stave stráviť len okolo desať rokov.

Bdeloidky.
Bdeloidky. Foto: Wikimedia Commons

Mikroskopický mnohobunkový organizmus nájdený na Sibíri sa prebral k životu po 24-tisíc rokoch, ktoré strávil zmrazený v tamojšej rieke.

Opísali to vedci v novej štúdii zverejnenej v odbornom časopise Current Biology. Odborníci si doteraz mysleli, že podobné organizmy dokážu v zamrznutom stave stráviť okolo desať rokov, teraz sa však domnievajú, že je ich schopnosť prežiť v podstate neobmedzená.

Experti našli organizmus z triedy bdeloidiek v ruskej Arktíde, kde sa po tisícročie nachádzal v takzvanej kryptobióze, teda stave, v ktorom niektoré jednoduchšie organizmy reagujú na nepriaznivé životné podmienky.

Vedci ich rozmrazili, na čo sa organizmus nepohlavne rozmnožil. Rádiokarbónovou metódou datovania následne určili, že je starý medzi 23 960 a 24 485 rokmi.

„Odnášame si z toho zistenie, že mnohobunkové organizmy môžu byť zmrazené a uchované tisíce rokov a potom sa zas vrátia k životu - čo je snom mnohých spisovateľov,“ povedal ruský vedec Stas Malavin.

Dodal pritom, že odborníci musia ešte dôkladnejšie preskúmať, ako sa organizmu takáto vec podarila.

Organizmy z triedy bdeloidiek sú známe svojou vysokou odolnosťou. Podľa The New York Times sú jedny z mála živých tvorov odolných voči rádioaktivite a vydržia aj nedostatok kyslíka, potravy i roky bez vody.

Podobnú schopnosť ožiť po tisícoch rokov zamrazenia v minulosti preukázali aj ďalšie mnohobunkové organizmy a niektoré kvetiny.

Bdeloidky sú pozoruhodné tým, že sa rozmnožujú iba nepohlavne, nikdy nebola preukázaná existencia samcov.

Pred niekoľkými rokmi sa však ukázalo, že si bdeloidky zrejme vypomáhajú tým, že „kradnú“ genetickú informáciu od iných organizmov, asi 10 percent ich genómu patrí iným tvorom.

Následné analýzy ukázali, že bdeloidky sú schopné takto pre svoje účely využívať DNA baktérií, húb, rias aj prvokov.

Súčasný objav však zároveň ukazuje hrozbu, ktorú predstavuje topenie sibírskeho permafrostu.

Pre človekom spôsobenú zmenu klímy sa teploty zvyšujú najrýchlejšie práve v oblasti Sibíru, kde sa topenie permafrostu výrazne zrýchľuje.

Do okolia sa z neho tak môžu uvoľňovať najrôznejšie mikroorganizmy, ktoré boli skôr uväznené.

Komentáre ( 0)