28. 07. 2021 06:00 | SEVILLA/kc

Deti ako chladničky na vakcíny. „Barbarská“ stratégia španielskeho lekára zachránila milióny životov

Pred dvomi storočiami podnikol výpravu, ktorá zmenila svet.

Ilustračná snímka.
Ilustračná snímka. Foto: shutterstock.com/Everett Collection

Meno španielskeho fyzika Francisca Javiera de Balmisa v našich končinách zrejme poznajú iba lekári či študenti medicíny, no tento muž sa zapísal veľkým písmom do histórie medicíny. Výrazný pokrok zaznamenal v oblasti imunológie, ktorá je v súčasnosti viac ako kedykoľvek predtým predmetom diskusií najmä v súvislosti s pandémiou koronavírusu. Balmisa preto považujú za jedného z otcov tohto odboru medicíny.

Balmisa preslávila námorná výprava z roku 1803, keď sa zo Španielska vydal na priekopnícku očkovaciu misiu. Jej cieľom bolo zaočkovať proti kiahňam obyvateľov španielskych kolónií.

Vakcína proti kiahňam patrila na začiatku 19. storočia v rámci medicíny medzi novinky. Ešte v 19. storočí kiahne zabíjali v Európe milióny ľudí, no všetko sa zmenilo v roku 1796, keď anglický lekár Edward Jenner zistil, že verzia choroby, ktorá napáda hovädzí dobytok, funguje u ľudí ako vakcína.

Balmis, ktorý bol vojenským a súdnym lekárom, presvedčil španielskeho kráľa Carlosa IV., ktorého dcéra zomrela na kiahne, aby financoval filantropickú očkovaciu výpravu do španielskych kolónií.

Cieľom, ktorý bol na tú dobe vizionársky, nebolo iba očkovanie obyvateľstva, ale aj založenie vakcinačných centier na kontrolu akýchkoľvek budúcich ohnísk choroby.

Najťažším orieškom misie bolo prepraviť vakcínu do južnej Ameriky tak, aby sa počas plavby neznehodnotila.Balmis nemal prostriedky na to, aby vakcínu udržal čerstvú, a preto použil ako svoje „chladničky" živé deti. Dnes sa to môže zdať barbarské, no v tých časoch to považovali za normálne. Za všetko hovorí fakt, že aj samotný Jenner najskôr otestoval vakcínu na 8-ročnom chlapcovi.

Výprava vyrazila z prístavného mesta A Coruňa na severozápade Španielska s 22 sirotami na palube. Bol medzi nimi aj deväťročný syn Isabel Zendalovej, ktorá viedla miestny sirotinec a na výprave slúžila ako zdravotná sestra aj opatrovateľka.

Keďže trvanlivosť vakcíny bola iba 12 dní a plavba trvala niekoľko mesiacov, Balmis zvolil stratégiu nakaziť 2 deti každých 10 dní „hovädzími" kiahňami. Nakazeným deťom vždy odobral krv, s pomocou ktorej infikoval ďalšie deti, až kým nedorazili do cieľa v Mexiku.

Všetkých 22 detí plavbu prežilo a Balmis povzbudený úspechom sa zakrátko vydal na ďalšiu plavbu, tentoraz z Acapulca na Filipíny. Na prepravu vakcíny využil 26 ďalších chlapcov z Mexika, ktorých mu na tento účel „prenajali" ich rodičia. Najmladší z nich mal 4 a najstarší 14 rokov

Výsledkom očkovacej kampane bolo 300-tisíc zaočkovaných obyvateľov španielskych kolónií: z Kanárskych ostrovov, Peru, Ekvádora, Kolumbie, Venezuely, Mexika a Filipín. Všetci dostali vakcínu bezplatne.

„Stratégia, ktorú zvolil Balmis, bola lacným, dômyselným a priekopníckym riešením na zabezpečenie toho, že vakcína dorazila do Ameriky v dobrom stave. Je jasné, že v dnešnej dobe by to bolo z etických dôvodov neprípustné, no význam a benefity tejto výpravy sú neodškriepiteľné," uviedol pre The Guardian španielsky epidemiológ Alberto García-Basteiro.

Legendárnu výpravu aktuálne pripomína výstava v Seville v Archivo General de Indias (archív dostupných informácií o španielskych kolóniách - pozn. redaktora) a bude otvorená do 15. septembra.

Kurátor Manuel Álvarez výstavu opísal ako „poctu všetkým zdravotníckym pracovníkom, ktorí bojovali proti Covid-19". Z vystavených dokumentov sme sa prvý raz dozvedeli mená a vek detí, ktoré umožnili prvú medzinárodnú očkovaciu misiu.