03. 09. 2021 11:15 | SVET/TASR

Prelomový týždeň vo vede: Vedci skúmali vakcínu proti HIV, objavili exoplanéty a úbytok drevín

Najohrozenejšie sú magnólie, klasifikované ako ohrozené sú tiež dub a javor.

Ilustračná snímka.
Ilustračná snímka. Foto: shutterstoc.com/Novikov Aleksey

Slabé výsledky klinických testov vakcíny proti vírusu HIV, vplyv koronavírusovej pandémie na počet transplantácií orgánov, nový typ potenciálne obývateľných planét, úbytok hmyzu v dôsledku pouličného osvetlenia či ohrozené dreviny a ich príspevok ku globálnemu kolobehu uhlíka. TASR prináša súhrn najzaujímavejších informácií z oblasti vedy v rámci uplynulého týždňa.

Vakcína proti HIV

Dlho očakávaná vakcína proti vírusu HIV od americkej farmaceutickej spoločnosti Johnson & Johnson preukázala len slabú mieru ochrany v rámci klinických testov. Napriek tomu, že sa pri jej aplikácii neprejavili žiadne závažné vedľajšie účinky, jej účinnosť dosiahla úroveň približne 25 percent, čo sa týka schopnosti zabrániť infekcii vírusom HIV, ktorý spôsobuje ochorenie AIDS.

Firma napriek tomu plánuje pokračovať s paralelnou sériou klinických testov, na ktorých sa zúčastňujú homosexuálni muži a transrodové osoby z Európy a krajín Severnej a Južnej Ameriky. V uvedených oblastiach prevládajú iné varianty HIV a testovaná vakcína má odlišné zloženie.

Transplantácia orgánov

Vedci Európskej spoločnosti pre transplantáciu orgánov (ESOT) so sídlom v Taliansku tento týždeň informovali o nepriamych obetiach koronavírusovej pandémie. Prvá vlna mala dramatický dopad na dostupnosť transplantácie v mnohých krajinách, no vplyv mala aj na čakacie zoznamy, čo viedlo k výrazným stratám na životoch.

Najvýraznejší, 67-percentný pokles v počte transplantácií vedci evidovali v Japonsku a potom v Chorvátsku a Maďarsku (v oboch prípadoch o 37 percent), Británii (o 31 percent) a Brazílii (o 29 percent). Naopak nepatrný, iba jednopercentný pokles v počte transplantácií bol zaznamenaný vo Švajčiarsku. Mierny pokles vedci evidovali v USA (o štyri percentá), Nórsku (o sedem percent) či Kanade (o desať percent).

Potenciálne obývateľné planéty

Vedci tento týždeň informovali aj o novom type potenciálne obývateľných exoplanét. Tieto takzvané hyceánske planéty môžu byť až 2,6-krát väčšie ako Zem, sú pokryté oceánmi a teploty ich atmosféry bohatej na vodík môžu dosahovať až 200 stupňov Celzia.

Astronómovia z britskej Cambridgeskej univerzity sa domnievajú, že v prípade podrobnejšieho výskumu týchto planét by mohli už v priebehu dvoch či troch rokov zistiť, či sa na nich nachádzajú stopy života. Tieto planéty sú pritom početnejšie a ľahšie pozorovateľné ako planéty podobné Zemi, na ktoré sa vedci pri hľadaní života vo vesmíre doteraz väčšinou zameriavali.

Presnú formu potenciálneho života však podľa šéfa výskumu Nikku Madhusudhana určiť nevedia. „Minimálne by sme mohli objaviť mikrobiologické stopy života,“ povedal.
Bádatelia tento týždeň skúmali aj život na Zemi, ktorý však môže byť v dôsledku ľudskej aktivity v ohrození. Britskí vedci informovali v štúdií zverejnenej v časopise Science Advances, že svetelný smog možno prispieva k "znepokojujúcemu" úbytku hmyzu, ku ktorému došlo za posledných niekoľko desaťročí.

Pouličné osvetlenie

Pouličné osvetlenie podľa vedcov narúša prirodzené správanie nočných motýľov, ktoré potom majú menej lariev - húseníc -, v niektorých prípadoch až o polovicu. Najväčší vplyv na počet húseníc majú pritom moderné pouličné LED lampy.

Vedci skúmali 26 osvetlených oblastí na anglickom vidieku, ktoré potom porovnávali s neďalekými neosvetlenými oblasťami. Na osvetlených miestach výskumníci zaznamenali 47 percentný pokles v počte húseníc v oblastiach, kde bol živý plot a 33 percentný na trávnatých miestach.

Drastický úbytok drevín

Drastický úbytok až vyhynutie hrozí podľa ochrancov prírody aj približne tretine všetkých druhov drevín na zemeguli. Vyplýva to zo správy, ktorú vypracovalo medzinárodné združenie botanických záhrad (Botanic Gardens Conservation International) a odborníci zo Svetovej únie na ochranu prírody (IUCN).

Podľa tejto správy patria k najohrozenejším druhom magnólie. Ako ohrozené sú tiež klasifikované dub a javor.

Štúdia skúmala 58.497 druhov drevín na celom svete. Jej autori prišli k záveru, že 30 percentám druhov hrozí vyhynutie. Ďalších sedem percent je klasifikovaných ako "potenciálne ohrozených".

Vedci konštatovali, že za posledných 300 rokov sa globálna plocha lesov zmenšila asi o 40 percent a 29 krajín prišlo viac ako 90 percent svojho lesného porastu.

Odborníci navrhujú niekoľko opatrení na zvrátenie tohto stavu, ako sú zachovanie existujúcich lesov a rozšírenie chránených území, pestovanie ohrozených druhov v botanických záhradách alebo semenných bankách, poskytovanie vzdelávania s cieľom zabezpečiť, aby sa programy obnovy lesov a výsadby stromov vykonávali vedecky, ako aj vyčlenenie väčšieho množstva finančných prostriedkov na ochranu stromov.

Tento úbytok drevín môže mať ešte ničivejšie následky, ako sa doteraz predpokladalo. Medzinárodný výskumný tím s účasťou českých mikrobiológov totiž tento týždeň informoval, že mŕtve stromy každoročne uvoľňujú podobné množstvo uhlíka ako spaľovanie fosílnych palív.

Živé stromy pohlcujú značné množstvo oxidu uhličitého z atmosféry a ukladajú ho do pôdy. Hrajú tak dôležitú úlohu pri ochrane klímy.

Získané údaje ukazujú, že rýchlosť rozkladu mŕtveho dreva a podiel hmyzu na ňom sú veľmi závislé od klímy a s rastúcou teplotou sa zvyšujú. Vyššie množstvo zrážok urýchľuje rozklad v teplejších oblastiach a spomaľuje ho tam, kde sú teploty nižšie.

„Odhadujeme, že z mŕtveho dreva sa ročne celosvetovo uvoľní približne 10,9 gigaton uhlíka. Časť uhlíka sa pritom absorbuje do pôdy, ďalšia časť sa uvoľňuje do atmosféry. Množstvo uhlíka uvoľneného z mŕtveho dreva zhruba zodpovedá celosvetovým emisiám z fosílnych palív,“ uviedol Petr Baldrian z Mikrobiologického ústavu Akadémie vied ČR. Dodal, že vzhľadom na pokles rozmanitosti hmyzu v dôsledku klimatických zmien sa ukazuje, že zmena klímy má potenciál významne ovplyvniť rozklad dreva a tým aj globálnu bilanciu uhlíka.