21. 09. 2021 16:12 | STORRS/kc

Vedci opísali, ako vyzerala najväčšia katastrofa v histórii Zeme

Sladkovodné systémy boli zamorené riasami a baktériami, čo na niekoľko miliónov rokov spomalilo návrat ostatných živých organizmov.

Premnožené sinice.
Premnožené sinice. Foto: shutterstock/ chor_nat

Vulkanické erupcie, ktoré pred štvrť miliardou rokov uvoľnili do atmosféry obrovské množstvo skleníkových plynov, spôsobili jedno z najhorších vymieraní druhov v histórii Zeme. Nový výskum vedcov z University of Connecticut teraz ukázal, že vymieranie sa netýkalo iba živočíchov v oceánoch a na súši ale aj zvieratá v sladkovodných riekach a jazerách.

Masové vymieranie druhov na konci obdobia permu pred 252 miliónmi rokov bolo podľa vedcov najhoršou katastrofou v dejinách našej planéty. V dôsledku klimatických zmien vymrelo 77 až 96 percent všetkých vodných a suchozemských druhov. V novom výskume tento odhad spresnili na 81 percent. Z morí a oceánov vtedy zmizli napríklad aj trilobity, ktoré dnes poznáme iba vďaka ich fosíliám.

O tom, ako prebiehalo vymieranie sa toho doteraz veľa nevedelo. Nová štúdia ukázala, že príčinou vymierania sladkovodných živočíchov bola odlišná ako v prípade ostatných tvorov. Veľkú úlohu zohralo premnoženie siníc, ktoré zmenili vodu na toxickú „polievku".

V zdravom ekosystéme sú sinice prospešné, pretože do vody pri fotosyntéze uvoľňujú kyslík, keď sa však premnožia, kyslík naopak z vody odčerpávajú a uvoľňujú sa z nich toxíny. Hmatateľné dôkazy o tomto jave objavili v okolí austrálskej metropoly Sydney. 

Jazerá sa zmenili na toxickú polievku

Fosílne záznamy ukázali, že k premnoženiu siníc došlo krátko po masívnych sopečných erupciách, ktoré spustili klimatické zmeny (otepľovanie). Podľa vedcov totiž došlo k vymretiu druhov, ktoré sa sinicami živia, a tým tak nič nebránilo pohltiť obrovské vodné plochy. Významne k tomu prispela aj erózia pôdy v dôsledku vyschnutiu stromov, vďaka čomu sa do riek a jazier dostalo obrovské množstvo živín.

Sladkovodné systémy boli zamorené riasami a baktériami, čo na niekoľko miliónov rokov spomalilo návrat ostatných živých organizmov. Praveké vody vtedy vyzerali ako hustá jedovatá polievka. Recept na ňu bol podľa vedcov jednoduchý, mal tri základné prísady: vysoké emisie skleníkových plynov, vysoké teploty a dostatok živín. K premnoženiu siníc došlo v histórii planéty viackrát a podľa vedcov sa niečo podobné začína diať aj v súčasnosti - zatiaľ však iba lokálne.

„V jazerách a v plytkých morských ekosystémoch pozorujeme stále častejšie kvitnutie toxických rias, ktoré súvisí so zvyšovaním teploty a zmenami v rastlinných spoločenstvách, čo vedie k zvyšovaniu príspevkov živín do sladkovodného prostredia. Takže je tu viacero paralel s dneškom. Vulkanizmus bol v minulosti zdrojom oxidu uhličitého. Ale vieme, že rýchlosť prísunu oxidu uhličitého, ktorá bola vtedy pozorovaná, bola podobná tej, ktorú pozorujeme dnes," uviedla spoluatorka štúdie Tracy Franková.